Michal Hvorecký pripravuje výstavu, na ktorej predstaví mikulášske príbehy

Michal Hvorecký je slovenský spisovateľ, publicista a prekladateľ, ktorý aktuálne pripravuje výstavu s názvom „Mikuláš nejestvuje“ v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Tá bude prebiehať od júla 2020 v Malej výstavnej sieni. Vo svojom prvom kurátorskom projekte sa zameral na Liptovský Mikuláš ako exemplárne stredoeurópske mesto. Preštudoval jeho dejiny, príbehy ako aj zabudnuté postavy z jeho multikultúrnej histórie. Momentálne sa venuje skúmaniu depozitára galérie, má záujem vybrať na výstavu viaceré nikdy nevystavené diela zo zbierky a doplniť ich o tvorbu umelcov so vzťahom k miestu a téme. Ako základ svojej koncepcie zvolil mikulášske texty a príbehy. Prinášame rozhovor s autorom, ktorý túto výstavu vníma ako poctu mestu, jeho obyvateľom aj samotnej galérii a lokálnym múzeám.

Michal Hvorecký v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa

Niekoľko posledných dní trávite v Liptovskom Mikuláši prípravou výstavy, ktorá bude otvorená začiatkom júla. Ako vôbec vznikla myšlienka vytvoriť výstavu a prečo práve v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa?

Oslovil ma riaditeľ galérie pán Richard Gregor s tým, že sa poznáme, vie, o čom píšem a čím sa zaoberám. Dnes je trend, že aj ľudia,  ktorí nie sú priamo profesiou kurátori alebo nie sú z prostredia samotných galérií, sú niekedy oslovovaní, aby sa pozreli na galérie svojimi očami. Na depozit, na fond, na zbierku a nejakým spôsobom ju nanovo interpretovali. Zažil som to v Kunsthistorickom múzeu vo Viedni, robilo sa to v Louvri a v mnohých galériách po svete, v snahe skúsiť niečo celkom iné a osloviť aj iné publikum. Richard ma vyzval, keďže vie, že milujem galérie a múzeá, či by som sa nechcel prísť nanovo pozrieť na tunajšiu zbierku a vymyslieť vlastný projekt. Mňa to zaujalo a veľmi som si takú ponuku cenil. Už to naberá veľmi konkrétnu podobu. Po prvej návšteve, po dlhom rešeršovaní a pátraní som prišiel s nápadom, ktorý bol prijatý a bude sa realizovať.

Môžete nám predstaviť svoj nápad?

Povedal som si, že nechcem byť súperom tradičných kurátorov vizuálneho umenia, ktorí sa  venujú konceptu, surrealizmu alebo slovenskej či stredoeurópskej moderne. Skôr sa pokúsim pozrieť na to, čo mňa prefesne zaujíma najviac. Venujem sa písaniu a prekladaniu kníh. Môj život sa točí okolo kníh, príbehov a rozprávačstva, to je moja veľká fascinácia. Uvedomil som si, že Liptovský Mikuláš je mesto, ktoré vyslovene v sebe spája osudy stredoeurópskeho malomesta so všetkými fenoménmi ako bola mnohojazyčnosť, mnohé konfesie, spletité dejiny a veľmi brutálne 20. storočie. To sa mi veľmi dobre hodí a pokúsim sa na malej ploche skratkovito rozprávať mikulášske príbehy.

Výstava nesie názov „Mikuláš nejestvuje“. Ako vznikol tento názov?

Moje deti sa nestále zaoberajú tým, či Mikuláš existuje alebo nie. Názov výstavy vznikol práve z toho. Nakoniec sa ukázal ako veľmi trefný, keďže nedávno kvôli pandémii koronavírusu všetko zastalo, a akoby prestalo na istý čas existovať. Viaceré projekty museli byť presunuté na iný termín, lebo vyslovene potrebovali publikum a interakciu. Zdalo sa, že aj tento projekt sa odloží, ale pasoval do tejto pauzy.

Čo si možno predstaviť pod názvom výstavy? Ako ho vnímate vy?

Názov „Mikuláš nejestvuje“ chápem ako metaforu mnohých tvárí mesta, ktoré sa jednoducho stratili. Či to bola židovská časť alebo nemecké dedičstvo. Mikuláš bol pred prvou svetovou vojnou úplne iné mesto ako je dnes. Ale tie vrstvy tam stále niekde sú a vynárajú sa. Určitými fragmentmi by som chcel pripomenúť tieto rôzne príbehy. To je môj základný koncept.

Pri príprave výstavy nepracujete výlučne so zbierkou Liptovskej galérie. Koho ďalšieho ste oslovili?

Najprv som sa pozrel na archív a depozit galérie, našťastie je veľká časť aj online, lebo je zdigitalizovaná, ale nie všetko. Vyberal som zbierkové predmety priamo odtiaľto, ktoré by sa mi hodili. Ale dosť rýchlo som si uvedomil, že textové časti, mikropríbehy, citáty, tie tu nie sú. Nachádzal som ich v iných zdrojoch – rôznych knihách a interview. To je jeden vplyv zvonka. Potom som oslovil niekoľkých umelcov, rôznych umeleckých žánrov aj foriem, ktorí majú vzťah k Mikulášu, k tomuto regiónu alebo k téme. Napríklad Svätopluka Mikytu, ktorý vytvoril sériu Nič v Mikuláši alebo typografa Ondreja Jóba, ktorý mi bude zalamovať texty. Je tiež Lipták a veľmi sa tešil, že môže na takejto veci spolupracovať. Členovia združenia Čierne diery urobili sériu fotografií industriálnej architektúry Mikuláša vrátane mikulášskej Glejony (fabrika na výrobu gleja v Liptovskom Mikuláši postavená začiatkom 20. storočia poz. LGPMB). Fotografka Jana Šturdik, ktorá dokumentuje zničené kaštiele a staré feudálne sídla na Slovensku, nafotila jeden objekt aj tu v Okoličnom. Oslovil som takýchto ľudí a všetci za veľmi priateľských podmienok súhlasili, že chcú spolupracovať.

Oslovili ste aj iné inštitúcie v Liptovskom Mikuláši so záujmom využiť ich zbierkový fond?

V Mikuláši sú veľmi vzácne knižné fondy vďaka Tranosciu a Múzeu Janka Kráľa. Mesto má takú literárnu históriu aj vďaka Tatrínu a Štúrovcom. V Múzeu Janka Kráľa spravujú napríklad knihy, ktoré vydával v Nemecku Samuel Fischer – Žid, rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý je tu veľmi málo známy.  V medzivojnovom období vydával Thomasa Manna a Hermanna Hesseho. Jeden z najslávnejších vydavateľov Európy bol Mikulášan. Zohnal som jeho originálne knihy v nemčine, ktoré vydával týmto autorom a chcem ich vystaviť aj s jeho príbehom. Verím, že sa mi podarí prehovoriť aj tunajšie Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva na jednu výpožičku.

Plánujete aj nejaké ďalšie sprievodné podujatia?

Je to môj sen, trochu to závisí od pandémie a od toho, čo sa bude môcť. Každý týždeň sa situácia mení, momentálne sa mení k lepšiemu, takže vyzerá, že v lete už bude môcť byť viac aktivít. Predbežne máme naplánované 3-4 podujatia. Tvorím aj knihy pre deti a chceli by sme pripraviť pre deti a mládež workshop Ako vzniká kniha. Rozprával by som ako vznikajú texty do detskej knihy, ilustrátorka by priblížila ako sa ilustruje kniha a typograf by hovoril o zalamovaní textov, o tom, čo je písmo a typografia. Chceli by sme urobiť jednu verejnú debatu o Mikuláši dnes a zajtra. O tom, čo je živý Mikuláš, či jestvuje alebo nejestvuje, ako to vnímajú ľudia v politike, v občianskom aktivizme, v umení. Veľmi rád by som spravil, verím, že sa mi to podarí, s nejakým známym hercom alebo herečkou čítanie textov, ktoré budú na výstave iba také fragmenty. Čítali by sme úryvky z tých pre mňa najvýznamnejších mikulášskych románov alebo poviedok. Rád by som premietol aj dokumentárny film Zatopené – o osude jednej rodiny a jedného miesta, ktoré bolo zatopené pri vzniku Liptovskej Mary. Toto sú možno smelé plány, ale verím, že aspoň niečo z toho sa podarí aj naozaj zrealizovať.

Teším sa na výstavu a ďakujem Vám za rozhovor.

Katarína Jurkovičová

LGPMB

Výstavu z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.

lgpmb-pr@vuczilina.sk

Marketing a PR Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa.

Komentáře