Aký bol rok 2022 v Liptovskej galérii?

Rok 2022 možno v zásade považovať za prvý celistvo post-covidový, t.j. v mnohých ohľadoch sa počas neho zúročila skrytá odborná a manažérska práca z predchádzajúceho dvojročného obdobia. Zároveň slúžil ako previerka schopnosti inštitúcie obnoviť predchádzajúce trendy, či nadviazať na ne. 

Návštevnosť galérie citeľne stúpla, no čo je zaujímavé, nárast sa neviazal výhradne k prípadnému blocbusterovému výstavnému titulu (napr. Ladislav Čemický – Maliar, učiteľ, funkcionár) – snažili sme sa ponúkať kvalitné, prístupne podané tituly celoročne.

Silným obdobím sú letné mesiace a turistické sezóny ako také, no návštevníci do galérie prichádzali priebežne. Lokálni návštevníci reflektujú viac vernisáže, návštevníci regiónu prichádzajú celoročne, školské a predškolské skupiny každodenne. V budovách LGPMB dosiahla návštevnosť takmer 20.000, čo je približne pätinový nárast oproti roku 2021, zároveň sa ako vďačné ukázalo druhé pokračovanie koncipovania výstav pre Parížovskú kúriu v Pribyline (súčasť Liptovského múzea), ktorú videlo vyše 32.000 návštevníkov, z toho približne tretina platiacich. Ak spočítame dosah galérie na sociálnych sieťach (takmer 58.000) s celkovým počtom divákov, konfrontovaných s internými či externými aktivitami galérie (52.000), dosiahneme približne počet takmer 110.000 respondentov. S týmto súvisí aj pomerne slušná bilancia vlastných príjmov, ktoré v súčte vstupného, predaja kníh a suvenírov a zazmluvnených príjmov (viac než 31.000€), spolu so získanými grantami z Fondu na podporu umenia (takmer 44.000€) tvorili dovedna okolo 75.000€. V sume nie sú započítané granty a štipendiá zamestnancov galérie a spriaznených združení, ktorých plnenie malo tiež dosah na činnosť galérie. Úspešná finančná bilancia je cenná najmä v dlhotrvajúcej situácii, kedy zriaďovateľ svojím príspevkom pokrýva len základnú personálnu a energetickú prevádzku galérie, prípadne financuje opravy svojho majetku. Na druhej strane je potrebné povedať, že k úspešnej bilancii prispieva skutočnosť adekvátnej odbornej personálnej základne galérie – to, že miesta odborných pracovníkov, manažérov a galerijných pedagógov sú obsadené relevantnými osobnosťami sa veľkou mierou podpisuje pod vysokú úspešnosť grantov a udržiavanie celkovej silnej a mienkotvornej pozície galérie (nielen) v slovenskom galerijnom prostredí.

Interní zamestnanci pracovali dovedna na 13 výskumných úlohách. Výstupmi boli: stála expozícia Pôvod maľby (Stanislava Šuliková, PhD.); heuristický výskum archívu fotografií Rudolfa Kmeťa a výskum k výstave Ester Šimerovej Martinčekovej a Martina Martinčeka (Barbora Vyšňanová); finalizácia recenzovanej publikácie Ladislav Čemický, začiatok výskumu k téme Skupina výtvarných umelcov 29. augusta a príprava textu Piešťanská kolónia Janka Alexyho 1934-1937 (Veronika Vaculová Repová); česko-slovenský výskum a príprava unikátnej výstavy Jan Hála – Inak a prieskum insitnej tvorby Martina Sabaku (Zuzana Janečková); priebežné štúdium a výber materiálov k publikácii Amarcord Liptovskej galérie 1955-2025 (Katarína Gallová); uzavretie projektu recenzovanej publikácie Bratislavský konceptualizmus 1963-1993, príprava prednášky 25 ikonických diel slovenského vizuálneho umenia do Antofagasty v Čile, príprava výstav Martin Knut – Nadintimita do Talianska a príprava recenzovanej štúdie Predsúčasné umenie Janka Alexyho (Richard Gregor). 

Externí spolupracovníci pre nás realizovali výskum k: dvestoročnici Petra Michala Bohúňa (doc. Ingrid Halászová, PhD., Trnavská univerzita); Texty Janka Alexyho (Miroslav Haľák, Gallerie Belveder, Viedeň).

Uskutočnili sme 24 domácich a medzinárodných výstav, z toho dve externé, jedna vyvezená do zahraničia (Martin Knut) a jedna vyvezená v rámci Slovenska (ROZETA). Vydali sme tri publikácie, z toho dve odborne recenzované. Získali sme kúpou 5 unikátnych raných konceptuálnych koláží od Vladimíra Popoviča a darom 1 umelecké dielo od juhoafrickej výtvarníčky Diane Victor, zastúpenej o.i. vo Victoria & Albert Museum v Londýne či Metropolitnom múzeu v New Yorku.

Komplexne sme reštaurovali 8 diel, konzervovali 20 (expozícia Pôvod maľby) a priebežne prebiehalo odborné dočisťovanie cca. 200 diel po fumigácii. Prioritným projektom bola výstava Peter Michal Bohúň – Maliar vľúdneho štetca, ktorá naďalej prebieha, jednáme o jej repríze v Spišskom múzeu v Levoči v roku 2023. Výstava pozostáva okrem domácich zbierok zo zápožičiek zo 14 inštitúcií na Slovensku a v Poľsku, v príprave je recenzovaná vedecká monografia, externe boli reštaurované dve diela. Stavebnou prioritou galérie bola v roku 2022 druhá fáza obnovy strechy NKP Drevenica – Dom Jana Hálu vo Važci, zničenej v roku 2021 požiarom a taktiež oprava dezolátneho stavu schodiska vstupu do hlavnej budovy galérie (realizované v decembri 2022). Za mimoriadne príležitosti, ktoré sme využili, bolo získanie archívu viac než 800 fotografií Rudolfa Kmeťa, o.i. učiteľa Martina Martinčeka, kúpa korešpondencie Ladislava Čemického a štúdium súkromnej korešpondencie Ester Šimerovej Martinčekovej.

Dôležitým aspektom našej činnosti bol v roku 2022 networking medzi organizáciami s podobným zameraním, alebo identickým miestnym pôsobením. Patrí sem vznik voľného združenia galérií zriaďovaných ŽSK (G5 – LGPMB, Považská galéria umenia, Kysucká galéria, Turčianska galéria a Oravská galéria) a iniciovanie publikácie 150 najkrajších diel zo zbierok galérií zriaďovaných Žilinským samosprávnym krajom (plán vydania je 2024/25). Ďalej ide o koordinovaný postup 8 kultúrnych organizácií pôsobiacich na Liptove (KIL8 – LGPMB, Liptovské múzeum, Múzeum Janka Kráľa, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovské kultúrne stredisko, SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Liptovská knižnica G. Fejérpataky Belopotockého, Mestská knižnica Ružomberok). Sme členmi Rady galérií Slovenska, naši zástupcovia pôsobia, alebo pôsobili v jej výkonnom výbore (Richard Gregor) a kontrolnej komisii (Veronika Vaculová Repová), udržiavame tiež členstvo v asociácii AICA pod UNESCO (Richard Gregor). 

Nie nepodstatnú časť našej agendy predstavovali medzinárodné spolupráce: s Historickým múzeum v Bielsko Biala (výpožička diela a participácia na podujatiach k 200 ročnici P. M. Bohúňa); s Museo Arte Contemporanea Acri a Instituto Nazionale Arte Contemporanea (privezená výstava Fernando Garbelotto v Liptovskom Mikuláši a vyvezená výstava Martin Knut do Kalábrie); spolupráca na výstave Diane Victor (University of Johannesburg); spolupráca s Bienále SACO Antofagasta v Čile (prednáška Richarda Gregora v roku 2022 a príprava účasti Štefana Papča na sochárskom bienále v roku 2023).

Liptovská galéria P. M. Bohúňa je inštitúcia s veľkým zbierkovým, výstavným, odborným a kreatívnym potenciálom, ktorý sa z projektového hľadiska realizuje v maximálnej možnej miere samofinancovaním. Aj v rámci samofinancovania a vlastných iniciatív (granty, štipendiá, externé štúdium, pedagogická činnosť) je rozvoj vedeckého výskumu do budúcna veľkým prísľubom – kvalitná profilácia odborných zamestnancov z radov najmladšej generácie špecialistov tohto typu na Slovensku je neodškriepiteľná (výskum, vedecké publikácie, recenzie, kurátorské projekty, prednášky). Veľkou výhodou v tomto ohľade je, že región Liptova disponuje umeleckými aj odbornými osobnosťami, ktorí z regiónu pochádzajú, alebo tu žijú. Pokiaľ do budúcna nedôjde ku znižovaniu stavu, alebo kráteniu rozpočtu, v horizonte 7 rokov môžeme očakávať ich zásadný prínos k mapovaniu histórie a súčasnosti vizuálneho umenia na Liptove v miere a kvalite, ktorou sa nebude môcť pochváliť žiadny iný historický región Slovenska.

RG