Skupina 29. augusta predstavuje zoskupenie umelcov slovenského povojnového výtvarného umenia. Toto zoskupenie bolo znovu založené v roku 1958 a svojou činnosťou sa odvolávalo na svoju predchodkyňu Skupinu výtvarných umelcov 29. augusta (1945 – 1949), ktorú založil maliar a grafik Štefan Bednár. Názov skupiny sa odvíjal od hodnôt SNP, ktoré začalo 29. augusta ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami. Pred tým ako u nás nastala éra umenia socialistického realizmu došlo k zrušeniu všetkých umeleckých spolkov a jediným oficiálnym združením výtvarných umelcov bol Zväz Československých výtvarných umelcov. Po kritike stalinského kultu Nikitom Chruščovom v roku 1956 sa postupne spoločenská situácia uvoľňovala. Opäť mohli vznikať aj iné spolky a združenia umelcov. Do združenia Skupina 29. augusta vstúpili jednotlivý umelci (väčšina opäť), ktorí sa stotožňovali so stanovami Skupiny a s textami dvorného kurátora tohto združenia Ľubora Káru. Umelci, ktorí sem patrili: Dezider Castiglione, Orest Dubay, Ladislav Guderna, Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Alojz Klimo, Eugen Nevan, Jozef Šturdík, Alexander Trizuljak, Rudolf Uher, Ladislav Vyhodil, Ernest Zmeták miešali v svojej tvorbe prvky svetovej moderny, tak ako ju poznáme z prvej polovice dvadsiateho storočia na základe jej najznámejších predstaviteľov (Picasso, Braque, Léger atď.) s prímesou rôznych podôb socialistického umenia, no zároveň zanechávali v dielach svoje autentické pohľady na zobrazované predmety, figúry alebo deje z okolitého sveta. Nie sú ojedinelým príkladom autorov inklinujúcich k videnej realite v stredoeurópskom priestore v rovnakom časovom období. Na Slovensku súbežne existovala popri Skupine 29. augusta aj Skupina Mikuláša Galandu (galandovci), ktorých tvorba pôsobila progresívnejšie, pretože skôr nadväzovali na svetové trendy neoavantgárd.

Zámerom výstavného projektu nie je len revízia a následná prezentácia diel odvolávajúca sa na faktografiu, ale hlavný dôraz je položený na samotné vnímanie vybraných diel od spomínaných autorov a snahu o ich reinterpretovanie a narušenie petrifikovaných predstáv o ich konzervatívnom charaktere.

Výstava v Liptovskej galérii sa uskutoční vo Veľkej výstavnej sieni typu tzv. bielej kocky, ktorá je najväčšou sieňou svojho druhu na Slovenku. Umelecké diela na výstave sú nainštalované podľa príbuzných prvkov v tvorbe umelcov. Jednotlivé časti sú rozdelené do tematických okruhov: VOJNA A MIER, KAŽDODENNOSŤ, PODOBY TELESNOSTI, MESTO A MESTSKÉ ZÁKUTIA, KRAJINA, PRETRVÁVANIA A ROZCHODY (PO ROKU 1970). Autori zastúpení na výstave boli aj ilustrátormi kníh, preto sa s niektorými výtlačkami dobovej literatúry návštevník v galérii oboznámi, niektoré vybrané tituly budú vystavené (Vincent Hložník, ilustroval napríklad Homérovú Ílias, ktorú do slovenčiny preložil klasický filológ Miloslav Okál, Ladislav Guderna ilustroval Trojuholníkovú hrušku, zbierku básní ktorej autorom je Andrej Voznesenskij, Ernest Zmeták ilustroval Shakespearove Sonety, atď.).

V rámci skvalitňovania služieb pre zdravotne znevýhodnených návštevníkov sme pripravili v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči reliéfnu tlač na námet diela Periféria od Ferdinanda Hložníka pochádzajúceho zo zbierky galérie. Umiestnená je vedľa originálneho diela na vyčlenenej ploche steny vo výstavnej sieni. Reliéfna tlač slúži pre nevidiacich a slabozrakých ako pomôcka pre spoznanie diela, aj s priloženým textom v Braillovom písme, čo je prvý krát, kedy zámerne sprístupňujeme maliarske dielo zo zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa týmto spôsobom.

Veronika Repová