„Konceptuálne hry“ je výstava vybraných diel Jaroslawa Kozłowského z rokov 1968 až 2019. Názov, ktorý dal autor tomuto výberu, naznačuje dva dôležité kontexty, okolo ktorých sa môže rozvinúť komentár k tejto výstave. Pojem hra súvisí s teóriou hier, ktorá patrí do oblasti matematiky a vznikla na základe analýzy hazardných hier. Táto teória sa zaoberá optimalizáciou stratégie, ktorá umožní hernému subjektu uspieť. Objavuje sa tu slovo hazardná hra, takže ide o stávku, ktorú možno vyhrať alebo prehrať. Hráč v hre podstupuje riziko. Hra sa zvyčajne hrá s niekým a/alebo proti niekomu. Väčšina hier si vyžaduje vypracovanie stratégie, plánovanie ďalších ťahov a predvídanie možného priebehu udalostí. Stratégia je tiež dôležitým prvkom umeleckých činností.  Nie je náhoda, že Marcel Duchamp, prvý skutočne konceptuálny umelec, bol vášnivým hráčom šachu, a to až natoľko, že mu Francúzska šachová federácia udelila titul majstra. Hoci je hra imanentnou súčasťou života, od každodennej reality sa odlišuje súborom pravidiel, podľa ktorých sa hrá, a určeným poľom, na ktorom sa hrá. Konceptuálne hry sa odohrávajú na poli umenia. Vzťah Jarosława Kozłowského k pojmu hra a konceptuálnemu umeniu je zložitý. V rozhovore uverejnenom v časopise Zeszyty Artystyczne v roku 1985 povedal: „Konceptualizmus nebol žiadnou ďalšou tendenciou alebo smerom umenia, pretože nespĺňal základné kritérium, ktoré určuje konštituovanie smerov a tendencií: na rozdiel od všetkých izmov a umení sa nedal charakterizovať a opísať vymedzením len vlastných štylistických znakov. Konceptualizmus bol reflexiou umelcov o umení...“ Kozłowski tu naráža na filozofický spor o univerzálie a na stanovisko filozofických konceptualistov, ktorí tvrdili, že univerzálie ( t. j. všeobecné) nemajú reálnu existenciu, ale sú len výtvorom ľudskej fantázie. Podľa tohto názoru je umenie vo všetkých svojich historicky a esteticky rozmanitých prejavoch univerzálom existujúcim v mysli.

„A len v tomto zmysle môžem skutočne súhlasiť s tým, že som konceptualista, pretože zdieľam toto presvedčenie. Čo, samozrejme, neznamená, že som takzvaný konceptuálny umelec alebo že praktizujem takzvané konceptuálne umenie. Špecifickým dôsledkom konceptuálneho svetonázoru by bolo aj moje chápanie umenia ako neurčitej hry s premenlivými pravidlami, ako neobmedzenej postupnosti aktu voľby v procese konštruovania významu.“¹

Piotr Piotrowski, ktorý písal o Kozlowského umeleckých postupoch, prepojil jeho tvorbu s dôležitými oblasťami konceptuálnej reflexie v umení. Sú to predovšetkým: kritika obrazu ako výtvoru izolovaného od reality, kritika estetiky ako základu tejto tvorby, kritická analýza mechanizmov, do ktorých je umelecké dielo zapletené trhom, zberateľstvom, výstavnými a interpretačnými systémami, ale aj podkopávanie mechanizmov, na ktorých je postavená spoločnosť, ako je politika, ekonomika alebo kultúra. ²Piotrowski poukazuje na to, že najdôležitejším znakom tzv. konceptuálneho umenia bola eliminácia objektu, t. j. dematerializácia umenia.  V tomto kontexte možno vnímať dve Kozłowského realizácie, „Expedíciu“ (kresba) z roku 1969 a „Zónu imaginácie“ z roku 1970, ktoré sú subtílnymi, ale subverzívnymi zásahmi do verejného priestoru. Umelcove rané práce sú poznačené aj jeho záujmom o logické štruktúry jazyka („Slová“, 1971), ako aj o otázky filozofie („Poznanie“, 1971, Metafyzika, Fyzika, Yka, 1972). Ďalšou oblasťou Kozłowského analýz je mytológia umenia s osobitným dôrazom na kritiku piktorializmu a estetizmu („Tri body“ z roku 1971, „Povrchové kresby“ z roku 1980, „Nástenná maľba“ z roku 1979, „Cvičenia v zobrazovaní“ z roku 2019). Jednou z veľmi dôležitých otázok, ktorými sa Kozlowski zaoberá, je ambivalentný odstup umenia od politiky a jeho dôsledná obhajoba autonómie umenia, pričom ho považuje za neodňateľné pole slobody a autonómie. (napr. „Orientačné cvičenia“ 1980, „Zelená stena“ 1982).

Definovanie umeleckej činnosti ako hry môže naznačovať ironický, intelektuálny odstup medzi umelcom a predmetom jeho konania. Umelec hovorí, že hra je pre neho neobmedzeným sledom volieb pri konštruovaní významov. Takto chápaná hra je priestorom na realizáciu slobody; hra pokračuje dovtedy, kým existuje možnosť rozhodovania.

Kozłowski sa v názvoch svojich diel opakovane vracia k pojmu „cvičenia“, čo v istom zmysle naznačuje inštruktážny charakter jeho práce; cvičenia môžu slúžiť ako učebný materiál alebo byť predohrou k rozsiahlejším aktivitám, ktoré ešte len prídu. Možno v tom vidieť aj sarkastický postoj k spoločenskej realite reálneho socializmu aj k dobe systémovej transfomácie po roku 1989, v ktorej sme neustále poučovaní a inštruovaní, musíme si precvičovať nové návyky, čítať inštrukcie a plniť stále nové príkazy. Konceptuálne hry, ktoré vedie Jarosław Kozłowski, môžu byť preto oslobodzujúce, takže, ako napísal Julio Cortazar v „Triednej hre“, „v zdanlivo úplnej slobode, bez toho, aby sme niekomu vystavili účet, opúšťame celú hru, prechádzame križovatkou, vyberáme si náhodnú cestu, vyhlasujúc ju za správnu alebo jedinú.“³

Marek Wasilewski

__________________

¹O umení, univerzite a galérii, rozhovor Wieslawy Wierzchowskej s Jarosławom Kozłowskim, október 1981, in Zeszyty Artystyczne č. 2, Poznaň 1985. s. 58-59

 ²Piotr Piotrowski, Meblowanie pokoju. O umení Jarosława Kozłowského, in: Jarosław Kozłowski, Priestory času, Národné múzeum v Poznani, 1997, s. 8.

³Julio Cortazar, Hra v triede, Varšava 2004, preklad Zofia Chądzyńska, s. 282

Jarosław Kozłowski

Jarosław Kozłowski je najvýznamnejším predstaviteľom poľského konceptualizmu. Je to mimoriadne všestranný umelec, vo svojej umeleckej praxi využíva mnohé médiá, napríklad kresbu, inštaláciu, umeleckú knihu, fotografiu a performance.  Mimoriadne dôležitou oblasťou činnosti Jarosława Kozłowského je aj pedagogická a kurátorská činnosť. V roku 1969 absolvoval Štátnu vyššiu školu výtvarných umení v Poznani, kde pôsobil dlhé roky a v rokoch 1981 až 1987 bol jej rektorom. Umelec pôsobil aj ako pedagóg na Statens Kunstakademie v Osle, Rijksakademie van Beeldende Kunsten v Amsterdame a Academy Without Walls v Lusake. V roku 1971 spolu s Andrzejom Kostolowským inicioval vznik medzinárodnej umeleckej siete NET, ktorá spájala umelcov za hranicami železnej opony. V rokoch 1972 - 1990 viedol Jarosław Kozłowski nezávislú autorskú galériu Akumulatory 2 a v rokoch 1991 - 1993 bol kurátorom galerijného programu a zbierky v Centre súčasného umenia Zamek Ujazdowski vo Varšave. V roku 2019 založil Archív Idea, ktorý prezentuje tvorbu umelcov spojených s NET a galériou Accumulators 2. Je autorom viac ako stovky samostatných výstav. Okrem iného sa zúčastnil na Bienále v Paríži v roku 1977, 8. Bienále v Sydney v roku 1990, 4. Medzinárodnom bienále v Istanbule v roku 1995. Jeho diela boli vystavené v Matts Gallery v Londýne, Galerie Rene Block v Berlíne, Centre súčasného umenia Zamek Ujazdowski vo Varšave, MOCAK v Krakove, Národnom múzeu v Poznani, Múzeu umenia v Lodži, The New Museum of Contemporary Art a Museum of Modern Art v New Yorku, Moderna Musset v Štokholme, MSU Museum of Contemporary Art Zagreb a mnohých ďalších.