Matúš Maťátko - Biela-modrá-červená Epopej

Organizátor: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Názov výstavy: Matúš Maťátko - Biela-modrá-červená Epopej

Miesto: Veľká výstavná sieň LGPMB

Otvorenie výstavy

Trvanie výstavy14.10. - 14.11.2020    27.11.2020 - 27.2.2021

Kurátorka výstavy: Beata Jablonská

 

Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Biela-modrá-červená Epopej je dlhodobým výstavným projektom  Matúša Maťátka, ktorého zámerom je obrazom a slovom komentovať ikonické udalosti z moderných slovenských dejín. Je obrazovým komentárom k príbehom dejín, ktoré sa vpísali do osudov ľudí obývajúcich karpatskú kotlinu, jedného z „najpohyblivejších“ miest Strednej Európy. Výberovo reaguje na udalosti od revolučného roku 1848, cez zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, Prvú svetovú vojnyu,  vznik a rozpad Československej republiky, Slovenské národné povstanie, Február 1948, Pražskú jar 1968 a Nežnú revolúciu, až k vznikusamostatnej Slovenskej republiky.

Názov výstavy sa odvoláva na známu Slovanskú epopej (1910-1928) Alfonza Muchu, kde konflikt jej patetizmu s vecnosťou dneška bol inšpirujúcim momentom Maťátkovho rozhodnutia pustiť sa do eposu, ktorý by dnešným poznaním pomeriaval činy „hrdinov“. Nestavia slávobrány, ani nebuduje pomníky. Pátra skôr po vytesnenej kolektívnej skúsenosti, povestných  kostlivcoch skrývaných  sa pod  zámkom v skriniach národa. Jeho obraz dejín reaguje na  vyprázdnené heslá, momenty testosterónových siláctiev a smiešneho pózerstva. V kontrastne s nimi, ale o to viac hľadá vzácne a nie tak ukričané hrdinstvá, vhodné pozornosti a úcty.

Výstava v Liptovskej galérii P.M. Bohúňa  do príbehu pridáva historické udalosti spojené s Liptovským Mikulášom. Nielen Jánošíkovskú legendu, kde mesto Liptovský Mikuláš ako mesto stoličného súdu Liptovskej stolice bolo miestom jeho popravy, ale aj aktérov a udalosti revolučných rokov 1848 – 1849, ktoré vyvrcholili spísaním a vyhlásením  prvého slovenského politického  programu Žiadostí slovenského národa.

K dielam Jozef Božetecha Klemensa, Petra Michala Bohúňa, Františka Kolářa, Alojza Štróbla, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Zoltána Palugyaya, Edmunda Gwerka,  Martina Martinčeka zo zbierok  Liptovskej galérie P.M. Bohúňa,  Slovenskej národnej galérie a Galérie mesta Bratislavy vytvoril Matúš Maťátko priestorovú inštaláciu obrazov a objektov, vystavaných na zaužívaných obrazoch kolektívnej pamäte a vlastnej symbolickej ikonografii. Využíva bohatý obrazový slovník Svätoplukových prútov, robotníckych pästí, vlajúcich vlajok, skrížených kladív a kosákov, dvojkrížov, samopalov, vatier a pochodní, Kriváňov..... Táto  databáza je Maťátkovým surovým materiálom, z ktorého komponuje drevené reliéfy a maľby. Údernosť rytej čiary, dynamické kompozície, či bohaté ikonografické symboly, namiešané z ingrediencií komiksu, karikatúry, tradície linorytu a drevorytu počíta so súčasným  divákom a odkazuje k niečomu, čo pomerne dobre pozná. K anekdote, komédii, fraške. Niekde autor  len naznačí, inde naopak dopovie. Pohráva sa s históriou, ale nesmejeme sa na nej. Skôr nás trochu mrazí. Lebo rozlomené Svätoplukove prúty, horiaca menora, a úškľabok gorily sú autorskou metaforou až príliš skutočnej reality.

                                                                                                                                                              Beata Jablonská

Pozvánka:

Plagát: