KATARÍNA SLANINKOVÁ: DVE TVÁRE

Tlačová správa k výstave 

Organizátor: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Názov výstavy: Dve tváre

Miesto: Malá výstavná sieň Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Trvanie výstavy: otvorenie vernisážou o 17.00 hod. 12.1.2016, trvanie výstavy od 12.1. – 2.4.2016

Kurátor: Mgr. Barbora Vyšňanová

 

„Dve tváre“ jedného sveta, dve tváre tvorivej činnosti Mgr. Art. Kataríny Slaninkovej si predstavíme v Malej výstavnej sieni v Galérii Petra Michala Bohúňa dňa 12. 1. 2016. Dve polohy výtvarného smerovania K. Slaninkovej sme vo výstavnom priestore koncipovali do dvoch miestností. Prvá miestnosť je prehliadkou autorkinej ilustračnej tvorby (ilustrovala viac ako 35 kníh), druhá miestnosť prezentuje autorkinu druhú tvorivú polohu - voľnú tvorbu, v tomto prípade je hlavným médiom výtvarnej reči Kataríny Slaninkovej minuciózna, filigránska práca s ceruzkou – pentelkou.

Pavučinkové ťahy pentelky a zhluk miniatúrnych čiar, ktoré kladie K. Slaninková na papier vedľa seba, tvoria zhluk zamatovo šedých, striebristých až takmer čiernych línií, z ktorých je prácne vyskladaný celý obraz (poväčšine veľkých rozmerov). No aj napriek tomu, že sú diela dokonale technicky prevedené, vo svojich „útrobách“ skrývajú viac než len technickú zdatnosť. Diela provokujú ľudskú myseľ k sústavnej činnosti, k činnosti intelektuálnej, zmyslovej a pocitovej. V autorkiných dielach sa deje všetko v symbolickej rovine, v náznakoch, ale súčasne sú diela Kataríny Slaninkovej aj spontánnou výpoveďou o živote, pocitoch a emóciách jednotlivca (často ide o nepríjemné a priame výpovede), ktoré chce v tom danom momente autorka divákovi pomocou kresby predostrieť. V dielach K. Slaninkovej je postrehnuteľný aj moment tzv. vcítenia. Jedná sa o moment, kedy preniknú cez tvorivú činnosť umelca do dynamickej štruktúry diela rozmanité pocity autora, či už spomínané nepríjemné, alebo aj pozitívne. Odhaľuje svoju dušu nám - divákom, ale súčasne poznáva cez kresbu aj ona samú seba, o svojej voľnej tvorbe hovorí autorka ako o „duševnej potrebe vyliatej na papier.“

Spoločným menovateľom všetkých vystavených diel v sekcii voľnej tvorby je technika - kresba, no súčasne je to aj vnútorný obsah diel. Ezoterická a mystická platforma diel je úzko prepojená s realitou a s existenčnými témami, ktoré sú prítomné v dennej skúsenosti každého človeka od nepamäti: téma zrodu a zániku, rôzne formy nekonečna, téma prírody ai. Názvy jednotlivých diel sčasti poodhaľujú K. Slaninkovej symbolistické vnímanie sveta, napríklad dielo s názvom „Víc nežli v životě jen v myšlenkách jsem hřešil“ je úryvkom zo zbierky básní Tajemné dálky od spisovateľa Otakara Březinu. Obdobne ako básnik a spisovateľ Otakar Březina, aj Katka Slaninková sa „vyrovnáva“ vo svojej tvorbe s melancholickými, ponurými a ťaživými témami, ktoré identifikujú jej vnímavý pohľad na svet. Za pomoci symbolov do svojich diel autorka vnára svoje najhlbšie pocity, myšlienky a snové predstavy, témy sú však aktuálne a hĺbavé, intelektuálne komentujú dnešnú spoločenskú situáciu a konzumného človeka - jedinca súčasnosti.

Slaninková prechádza vo voľnej tvorbe postupne od figurálnych motívov k „abstrakcii“ a nakoniec aj k absolútnej tvarovej slobode. Ako príklad príklonu k abstrakcii môžeme uviesť diela zo série Kozmos: Hmlovina, Galaxia, či Objekt ktoré sú akoby zhlukom reflexií - svetelných odrazov a zároveň majú na mňa ako vnímateľa istý „meditačný“, hĺbavý účinok.

 

Protipól - opozitum k voľnej tvorbe tvorí druhá časť expozície, ktorá sa venuje hravej, farebne bohatej a štýlovo rozmanitej detskej ilustrácii. Vystavené diela sú z kníh: Traja kamoši a fakticky fantastický bunker - 2015- /Babča B. Kardošová/, z knihy Uľa Fuľa krotí farby - 2012- /Hana Košková/, Tajomstvá mojej ulice – 2011- /Kristína Šudová Tomčániová/ ai. Katarína Slaninková ilustrovala už viac ako 35 kníh, o tejto časti svojej tvorby hovorí, ako o „splnenom detskom sne“. V noci sa venuje voľnej tvorbe obrazov, cez deň sa venuje ilustrácií kníh. Ilustrovanie je K. Slaninkovej prácou a obživou, ilustrácie sú však v prvom rade pre autorku zábavou a na moment ju odťažia od nočného „vyčíňania“ s pentelkou.

V knihe Uľa - Fuľa krotí farby, je hlavnou hrdinkou temperamentné jedenásťročné dievča, ktorému sa páčia staré veci a najradšej zo všetkého má farby (nevadia jej ani vo forme fľaku na tričku). Babička v knihe nabáda svoju vnučku, aby sa naučila „skrotiť“ farby a rozvinúť svoj talent. Toto obdobie detstva má už K. Slaninková za sebou, jej talent je rozvinutý a skrotila nie len farby, ale aj tvary. Odmalička podobne ako Uľa Fuľa kreslí, tvorí a nie je jediný deň, kedy by K. Slaninková aspoň na moment nedržala v ruke ceruzku (a rovnako ako Uľa aj naša hrdinka výstavy miluje antikvariáty- staré veci).

James Krüss - nemecký básnik a spisovateľ  hovorí o tom, že každý autor detskej knihy si musí ponechať svoju fantáziu až do dospelosti. Podľa neho je základnou zložkou dobrej rozprávky zobrazenie sveta dnešného, nedokonalého, ale odrazeného v zrkadle, v ktorom sa svet premení na priateľskejší a láskavejší. A presne takto postupuje pri ilustrovaní aj K. Slaninková. Odmalička rozvíja svoju obrazotvornosť a citlivo vníma svet okolo seba až do súčasnosti. Pri ilustrovaní skúša rôzne techniky, rôznorodo štylizuje postavy a zároveň skúma všetky svoje technické zdatnosti- pri ilustráciách si nebuduje svoj vlastný rukopis, ale hľadá špecifický spôsob vizualizácie a technického spracovanie tej danej knihy. Ku každej knihe pristupuje ako ku samostatnému umeleckému dielu (literárnemu aj výtvarnému), ktoré má vlastného ducha, vlastnú ideu a preto volí K. Slaninková pri každej knihe špecifický štýl ilustrovania jednotlivých obrázkov.

Vo voľnej tvorbe pracuje s farebnou redukciou, kde prostredníctvom minimálnych vyjadrovacích prostriedkov dosahuje maximálneho estetického účinku. Ilustrácia je priamym opozitom voľnej tvorby, je „explóziou“ farieb, je vizualizáciou príbehov a nositeľkou detských nádejí a dáva krídla detským snom. Tvorba Kataríny Slaninkovej je dokladom toho, že nestačí iba to, aby sme sa učili, aby sme počúvali a študovali, nesmieme zabudnúť na to, že rovnako dôležité je vedieť si aj vymýšľať.

 

Katarína Slaninková (*1975 Bratislava) absolvovala v rokoch 1989 - 1993 štúdium na Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave u Prof. G. Štrbu, odbor Propagačné výtvarníctvo. Potom pokračovala v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na katedre Grafiky u Prof. R. Jančoviča. 1995 absolvovala študijný pobyt na VŠUP Praha v Ateliéri grafického dizajnu u Prof. Z. Zieglera. Okrem početných kolektívnych a autorských výstav na Slovensku vystavovala K. Slaninková aj v Srbsku, Bielorusku, Japonsku, Egypte a v Maďarsku.