Zóna 22 minút 50,28 sekundy

Diela a archiválie Michala Kerna ako báza pre úvahy o krajinnom umení v Strednej Európe

Organizátor: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Názov výstavy: Zóna 22 minút 50,28 sekundy

Miesto: Malá výstavná sieň LGPMB

Otvorenie výstavy: 30.7.2019

Trvanie výstavy: od 31.7. - 20.10.2019 výstava je predĺžená do 16.11.2019

Kurátori výstavy: Richard Gregor a Daniela Čarná

 

 

Širšia charakteristika projektu:

Ide o prvý z projektov LGPMB, v ktorom sa snažíme podchytiť a zároveň workshopovým spôsobom zverejniť všetky úrovne galerijnej práce, uvedomujúc si tak v úplnosti jej poslanie v 21. storočí. Tvorba a príbeh Michala Kerna (1938-1994), popredného predstaviteľa slovenského konceptuálneho a krajinného umenia, je jedinečnou výzvou pre vznik samostatnej pamäťovej a prezentačnej zóny v rámci verejnej galérie nášho formátu. Jednak ide o umelca, ktorý je bytostne spojený s regiónom, čím spadá do prioritnej záujmovej sféry galérie. Ako konceptuálny umelec zároveň patrí medzi elitnú skupinu autorov, ktorí dnes ako jediní z postsocialistických krajín dokážu zaujať mienkotvorné svetové inštitúcie - ich umelecké dedičstvo dokáže medzinárodne komunikovať bez obavy, že by išlo o odvodeninu významných západných tendencií. Kernova tvorba a archív sú stále otvorené novému spracovaniu. Jednotlivé diela sa našťastie nestihli roztratiť po častokrát módne zostavených zbierkach, a tým si počkali na podstatne sofistikovanejší umelecko-historický diskurz, než aký sme poznali v prvých dvoch dekádach po roku 1989.

Zóna “22 minút 50,28 sekundy” - v našom ponímaní doslova kľúčová časť vedomostného systému galérie - zahŕňa rôzne úrovne činnosti, ktoré ďaleko presahujú rámce a kapacity tejto výstavy. Výskum (1.) sa netýka iba samotnej Kernovej tvorby, jej analýzy a kontextualizácie, ale tiež medzinárodného mapovania jeho kontaktov s českými, poľskými a ruskými umelcami, v čom bol na slovenské pomery ojedinelým zjavom. Cieľom výskumu je ukázať autorov originálny zástoj v našom konceptuálnom umení, ktoré sa pozvoľna stáva neoddeliteľnou súčasťou európskych dejín umenia. Diela, archiválie i špecializovaná novozostavená sekcia galerijnej knižnice budú dlhodobo k dispozícii rôznym typom bádateľov. Prezentáciou (2.) sa v tejto chvíli snažíme ukázať potenciál, ktorý Kernova tvorba má, rovnako, ako šírku možnej odbornej podpory, ktorú môže pamäťová inštitúcia z titulu svojho vedecko-výskumného zázemia poskytnúť. Nejde o výstavu uzatvárajúcu doterajšiu prácu, ale o otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol na spracovanie. Publikačná činnosť (3.), ktorá bude počas ďalších rokov nasledovať, sa zameria na staršie a novšie texty o autorovi, pričom súčasťou budú aj kvalitné preklady do angličtiny. Zahraniční odborníci tak nebudú musieť čerpať iba z osobných konzultácií a budú môcť slovenské zdroje riadne citovať. Samostatne sa budeme venovať autorovým vlastným textom, najmä denníkovým záznamom - výber z nich vyjde v dvojjazyčnej publikácii. Popularizácia (4.) je súčasťou projektu od samotného začiatku, t.j. aj aktuálnu výstavu chystáme s ohľadom na všetky typy a rôzne preferencie divákov. Pripravíme pracovné listy a detského sprievodcu výstavou, pracovať budeme so všetkými vekovými skupinami divákov. Niekoľkoročnú systematickú akvizíciu (5.) diel Michala Kerna a ďalších autorov z tohto okruhu považujeme za záchrannú, preberáme tiež zodpovednosť za ich konzervovanie a reštaurovanie (6.), keďže vo väčšine prípadov sa jedná o práce na papieri, alebo inak krehké diela.

Ak sa bude v budúcnosti odborník alebo laik potrebovať dozvedieť niečo o slovenskom a stredoeurópskom konceptuálnom a krajinnom umení, či svetovom Land Arte, je našim cieľom, aby vedel, že v LGPMB nájde nielen potrebné zdroje informácií, ale tiež súvzťažnosť našej scény k tomuto štýlu umenia.

                                                                                                                                                           Richard Gregor

 

 

„Od tých čias, keď som ešte ako dieťa behal pomedzi lopúchy na brehu Demänovky a začal som si uvedomovať modrú oblohu cez bizarné obrazce v lopúchoch a v daždi som sa tešil, ako steká voda veľkou kanelúrou stebla ku koreňom, od tých čias je to môj ateliér v prírode a príroda v ateliéri.“
                                                                                                                                                                 Michal Kern

Michal Kern
(1938 – 1994, Močiare) je solitérnym predstaviteľom domácej neoficiálnej výtvarnej scény 70.-80. rokov 20. storočia. Ako jeden z mála autorov svoju tvorbu, ovplyvnenú konceptuálnym a akčným východiskom, trvalo ukotvil v prírode. Nezaznamenával ju štetcom na plátno ako generácia jeho otca Petra Júliusa Kerna, ale priamo do nej vstupoval prostredníctvom akcií realizovaných väčšinou osamote v prírode. Poukazoval na prírodné dianie v jeho často takmer nepovšimnutej, zdanlivo všednej až banálnej každodennosti. Citlivo do nej vnášal stopu svojej prítomnosti a spoluúčasti, zaznamenávanú prostredníctvom média fotografie. Napriek tomu, alebo možno práve preto, že žil v ústraní v Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši, priniesol na výtvarnú scénu pohľad mestským životom nezaťaženého, no mimoriadne rozhľadeného človeka. Rozhodol sa vyťažiť maximum z prostredia svojej záhrady a horskej krajiny, ktorá ho od detstva obklopovala a v ktorej objavil nevyčerpateľný zdroj tvorivosti.

Na neoficiálnu výtvarnú scénu vstúpil Michal Kern v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia a aktívne ju formoval až do začiatku rokov deväťdesiatych, kedy bola jeho tvorba po ťažkom úraze predčasne ukončená. Napriek tomu ju možno považovať za vzácne ucelenú. Charakterizuje ju riešenie jasne vymedzeného okruhu problémov, v rámci ktorého sa mu podarilo maximálne sústrediť na podstatu. Popri eticko-ekologickej problematike, ktorou sa zaoberal vo vzťahu k lokálnym i globálnym ohrozeniam životného prostredia, hľadá riešenie v obnovení vzťahu človeka k prírode, ktorá sa mu stala trvalou možnosťou tvorby. Hľadal možnosť ako zanechať v prírode odkaz, efemérnu stopu, „ktorú by príroda prijala“. Ona sama mu v tomto dialógu odpovedala v podobe trvalej stopy, ktorú zanechala v Kernovej tvorbe a jej prostredníctvom i v nás. Vďaka jej nadčasovosti môže byť práve dnes aktuálnym príspevkom do diskusie o riešení ekologických hrozieb. Zároveň sa stáva znovuobjavenou inšpiráciou pre mladú a strednú generáciu autorov, ktorý na odkaz osobností konceptuálneho umenia, a aj Michala Kerna, vedome nadväzujú. 

Michal Kern patrí v stredoeurópskom kontexte k predstaviteľom krajinného umenia „par excellence“. Jeho špecifickú autorskú poetiku výstava predstavuje prostredníctvom výberu diel z jeho pozostalosti. Popri fotografických záznamoch akcií, ktoré často kombinoval s autorskými textami, ukazuje aj menej známu polohu jeho tvorby cez kresby, štúdie, v ktorých zaznamenával svoje myšlienky a akcie. Výber vystavených diel vychádza zo zámeru Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa obohatiť svoj zbierkový fond o ťažiskové diela z autorovej pozostalosti. Položil by sa tým základ pre jedinečnú a najrozsiahlejšiu autorovu kolekciu diel, otvorenú ďalším výskumom.

                                                                                                                                                                  Daniela Čarná

 

Michal Kern (1938 – 1994, Močiare) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, (u prof. L. Čemického a J. Mudrocha). Po návrate na rodné Močiare pri Liptovskom Mikuláši, od druhej polovice 60. rokov 20. storočia, začína počas konkrétneho obdobia tvorby využívať fotografiu a možnosti fotomontáže, koncom 60. rokov sa ťažisko jeho tvorby presunulo na akčnú a konceptuálnu tvorbu, realizovanú v prírode (land-art). Od začiatku 70. rokov 20. storočia pravidelne dochádzal na stretnutia kolegov do Bratislavy, úzko komunikoval s Tomášom Štraussom, Rudolfom Sikorom, Petrom Bartošom, Jurajom Melišom, Deziderom Tóthom a ďalšími. Špecifickú kapitolu tvoria jeho kontakty s moskovskou neoficiálnou scénou (s Franciscom Infantem a ďalšími), ktoré nadviazal počas jeho troch ciest do Moskvy (1961, 1981, 1991). Od konca 80. rokov sa venoval aj objektu a inštalácii a po roku 1989 akciám realizovaným pred publikom. V roku 1992 utrpel ťažký úraz, na následky ktorého sa jeho tvorba v roku 1994 predčasne uzavrela. Vystavoval na mnohých samostatných a ťažiskových skupinových výstavách doma a v zahraničí, jeho tvorba je zastúpená v galerijných a súkromných zbierkach.

Individuálne výstavy (výber)

1981    Michal Kern. Stopy a pocity 1975 – 1981. Dům kultury, Ostrava – Orlová

1985    Fotografie. Michal Kern, Rudolf Sikora. Spoločenský dom Trnávka, Bratislava

1986    Dotyky a spojenia 3. ObKaSS Bratislava III, Bratislava

1987    Michal Kern. Fiatal Műveszek Klubja, Budapešť

1988    Michal Kern 1975 – 1988. Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš

1988    Michal Kern, Juraj Meliš. Galerie Détour, Jambes; Bruxelles

1989    Michal Kern, Rudolf Sikora. Fotofest. MNV, Žďár nad Sázavou

1995    Kresby z jaskyne. Galéria Gerulata, Bratislava

1996    Michal Kern. In memoriam 1938 – 1994, Považská galéria umenia, Žilina

1998    Michal Kern. Galéria Z, Bratislava

1998    Michal Kern. Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš

2001    Michal Kern. Stopy. Galéria Priestor, Bratislava

2011    Osmdesátá/Eighties (Michal Kern, Jaroslav Anděl), Fotograf Gallery, Praha

2012    Michal Kern. Stotožnenie, Galéria mesta Bratislavy; Liptovská galéria P. M. Bohúňa,
             Liptovský Mikuláš; Slovenský inštitút, Praha

2018    Michal Kern. Meditačný priestor. Galéria 19, Bratislava

 

Skupinové výstavy (výber)                  

1980    Works and words. De Appel Gallery, Amsterdam         

1982    Bilder aus der Slowakei 1965 – 1980 II. Galerie Praxis, Essen-Ketwig

1988    Nový slovenský obraz. Československý rozhlas, Bratislava                   

1991    Umění akce. Mánes, Praha; Považská galéria umenia, Žilina

1992    Apelación, Challenge, Výzva. EXPO ´92, Sevilla; Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš

1994    Naturally. Natur&Art in Central Europe. Ernst-Múzeum, Budapešť

2000    20. storočie. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria, Bratislava

2000    Body and the East. Moderna Galerija, Ljubljana

2001    Umenie akcie. Slovenská národná galéria, Bratislava

2002    Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985. Slovenská národná galéria, Bratislava

2002    Dotyky a spojenia. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava

2006     Autopoesis. Slovenská národná galéria, Bratislava

2007    Z mesta von. Umenie v prírode. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava

2008    1960 → súčasnosť. Slovenské umenie a českí hostia. Galerie hlavního města Prahy

2009    Z mesta von. Umenie v prírode. Národné centrum súčasného umenia, Moskva

2011    Mapy/Maps. Umelecká kartografia v strede Európy, 1960-2011. Galéria mesta Bratislavy;
             Slovenská národná galéria

2014    Dve krajiny – obraz Slovenska: 19. storočie x súčasnosť, Slovenská národná galéria,
             Bratislava

2017    ČS koncept 70. let. Fait Gallery, Brno

2018    Hommage à Peter Vajda. Muzeum Kampa, Praha

2019    SIGNAL - Príbeh (post) konceptuálneho umenia na Slovensku, Ludwig Museum, Budapešť

Pozvánka:

Plagát: