PORTRÉT, KRAJINA, ŽÁNER

Stála expozícia.

Stála expozícia v reprezentatívnom priereze približuje vývoj slovenského maliarstva v 19. storočí. Svoje zastúpenie tu má predovšetkým portrétna maľba (Czauczik, Klemens), ale aj krajinárska tematika druhej polovice 19. storočia (E. Ballo, L. Medňanský, D. Skutecký a i.). Najväčší priestor je venovaný tvorivej osobnosti Petra Michala Bohúňa. Kolekciu dopĺňajú diela zo začiatku 20. storočia, ktoré svojou podstatou, spôsobom umeleckého vyjadrenia korenia v predchádzajúcom storočí (J. T. Mousson, A. Ballo, A. Kubínyi, E. Halász-Hradil, F. Kyselý, P. J. Kern, ranné diela G. Mallého, Benkove diela a i.).
1. - Klemensov umelecký význam je hlavne v maľbe podobizní. Je predstaviteľom reprezentatívneho portrétu. Pre Klemensov romantizmus je typické aj romanticko- dramaticky štylizované pozadie jeho portrétnych obrazov, napr. Podobizeň súrodencov (1882). Maľoval aj sakrálne obrazy a stropné maľby v kostoloch, napr. v Bobrovci, Sučanoch a inde.
Predmetom výtvarného záujmu sa stáva figurálna maľba. Popri nej vzniká nový druh maľby - žáner. Medzi umelcov zaoberajúcich sa žánrovou maľbou na Slovensku patria:
2. - Dominik Skutecký : Pobožnosť (1891) je to najväčší obraz umiestnený vo výstavných sálach Liptovskej galérie. Umelec bol židovského pôvodu, žil a tvoril prevažne v Banskej Bystrici. Zaslúžil sa o kultúrny rozvoj Slovenska.
3. - Gustáv Malý bol predstaviteľ slovenského impresionizmu - Na dušičky (1910). Založil prvú súkromnú slovenskú výtvarnú školu v Bratislave. Medzi jeho žiakov patrili E.Š. Martinčeková, J. Mudroch, J. Želibský, L. Čemický a iní.
4.  - Za spomenutie stojí aj tabuľa s miniatúrami diel zo začiatku 19. storočia väčšinou od neznámych autorov. Okrem detailnej maľby na rôznych materiáloch sú úžasné aj rámy z dreva, slonoviny, zamatu či sadry.
Slovenská krajinomaľba obdobia národného romantizmu sa vedome usilovala o poetickú oslavu a heroizáciu slovenskej krajiny. Motivicky vyhľadávala predovšetkým dramatický a patetický horský masív Tatier s jeho strmými bralami. Tatry sa totiž oddávna spájali s predstavou a pojmom Slovenska.
5. - Ladislav Medňanský - Les s potokom (1910) - v jeho diele vyvrcholilo krajinárske úsilie 19. storočia. Namaľoval okolo 6000 diel. Naša galéria vlastní 317 jeho kresieb, skíc a náčrtov, z ktorých sa len 120 poradilo zreštaurovať.
6. - Ľudovít Čordák - Osamotené stromy (1925)- najvýznamnejší krajinkár 19. storočia, zobrazoval prevažne otvorenú krajinu. Jeho farby sú jasné a vibrujúce. Maľoval aj pastelom a uhľom.
7. - Peter Július Kern – Zima na Demänovke (1934-1936) maliar a reštaurátor, melancholický romantik pri maľbách liptovskej zimnej krajiny. Rieka Demänovka tiekla cez záhradu umelca, preto mu bola stálou témou maľby. Reštauroval veľa kostolov po 2. svetovej vojne, napr. Katolícky kostol Sv. Mikuláša na námestí v Lipt. Mikuláši.
Vo výstavných sálach sú zastúpené plastiky od Alojza Štróbla, rodáka z Liptova, ktorý patril k najvýznamnejším sochárom 19. storočia. Žil v Budapešti. Hoci tu dosiahol významné postavenie, ocenenie i slávu, do svojho rodiska na Liptove sa vracal každé leto, aby načerpal nové sily a inšpiráciu. Tu vzniklo veľa jeho sôch, ktoré tvoril z hliny, z mramoru alebo z bronzu. Tvoril hlavne portréty – busty, náhrobky, pomníky aj monumentálne sochy. Veľmi rád modeloval zvieratá, ale aj rodinných príslušníkov.
Vytvoril sochu Naša matka (1896), v ktorej je vyjadrená vrúcna synovská láska a úcta. V parížskom Louvri je evidovaná ako výtvor patriaci medzi najdokonalejšie sochy sveta. Jej bronzová kópia stojí pred Liptovskou galériou P. M. Bohúňa.
8. -  Podobizeň cisára Františka Jozefa I. (1890)– je odliata z bronzu, na jeho uniforme sa nachádza aj medaila so slovenským znakom. Alojz Štróbl bol dokonca prvým uhorským sochárom, ktorému sedel ako model cisár František Jozef I.