Projekt Umenie v záhrade premieňa záhradu pri Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši na voľne prístupnú galériu pod holým nebom. Galerijná záhrada, oáza pokoja priamo v centre mesta, je miestom, kde ruch ulice rázom utíchne medzi stromami. Na tri mesiace tu umenie vystupuje z interiérov do prostredia relaxu a neformálnych stretnutí.

Expozícia pozýva spomaliť a pozerať sa na okolité prostredie s dávkou zvedavosti. Vníma záhradu ako priestor venovaný človeku, v ktorom sa však stretávajú rôzne, aj mimo-ľudské elementy. Upozorňuje na to, že záhrada je komplexný ekosystém spájajúci život rastlín a drobného hmyzu so spoločenskou funkciou oddychu po práci.

Rastislav Biarinec vo svojom diele Dobývanie hôr (Portrét liptovskej krajiny) reaguje na majestátny výhľad na Tatry priamo zo záhrady. Nejde pritom len o oslavu krásy horských štítov, ale dielo otvára aj pálčivú tému zásahov človeka do prírody a toho, ako výstavba mení ráz liptovskej krajiny. Šimon Chyla sa v objekte Chcem tu ostať hrá s podobou obyčajného záhradného slnečníka, ktorý pretvoril do monumentálnej podoby. Slnečník tak stráca svoju pôvodnú ľahkosť aj funkciu, akoby sa vzpieral tomu, že ho po skončení leta niekto ľahko odnesie. Monika Pascoe Mikyšková sa zas stáva „vizuálnou botaničkou“, ktorej porcelánové objekty naplnené prírodninami nie sú len estetickými sochami, ale slúžia ako funkčné hmyzie hotely priťahujúce pozornosť na drobné mikrosvety a prírodnú symbiózu. Vnímanie parku ako miesta na regeneráciu napokon dopĺňa Marek Štuller, ktorého dielo inšpirované kostrou ťažobnej veže vytvára priamy kontrast pokojnej záhrady k dnešnému neustálemu tlaku na pracovný výkon a ekonomickú neistotu.

Projekt je zároveň prenesenou poctou sochárovi Alojzovi Štróblovi pri príležitosti 170. výročia jeho narodenia, ktorý miloval záhrady ako miesta živých stretnutí, rozhovorov a neformálneho umeleckého života. Výstava na túto myšlienku nadväzuje a naznačuje, že kultúra a príroda k sebe majú bližšie, než si myslíme.

Jana Babušiaková