Pozorovateľ a milovník života, záchranca trvalých hodnôt.

Život a tvorba akademického maliara Jana Mikuláša Hálu (21. august 1937, Važec – 9. september 2025, Strakonice) predstavujú fascinujúci príbeh tichej a precíznej služby umeniu. Hoci sa narodil ako najmladší z troch detí v rodine legendárneho Jana Hálu a Anny Márie (Riny), rodom z juhočeskej Blatnej, Jan Mikuláš si vybudoval vlastnú, nezameniteľnú umeleckú cestu. Jeho tvorba nie je len pokračovaním rodinnej tradície, ale hlbokým odborným dialógom medzi precíznou vedou a živou prírodou. Už detstvo vo Važci a štúdiá na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku predznamenali jeho talent. Kresby z tohto obdobia, najmä súbor uhľových podobizní Važťanov, svedčia o mimoriadnom pozorovacom talente. Po štúdiách na bratislavskej VŠVU (ateliér prof. Mudrocha) a pražskej AVU (ateliéry prof. Radu a Jiroudka) zavŕšil svoje vzdelanie postgraduálom u prof. Bohuslava Slánskeho, zakladateľskej osobnosti modernej reštaurátorskej školy. Práve tu sa talent maliara pretavil do trpezlivosti reštaurátora. Jan Mikuláš Hála zasvätil reštaurovaniu neuveriteľných 60 rokov aktívnej činnosti (1965 – 2025), čím sa zaradil k najdlhšie pôsobiacim odborníkom v odbore. V 80. rokoch viedol kolektív maliarskeho ateliéru Štátnych reštaurátorských ateliérov v Prahe so sídlom v areáli Strahovského kláštora. Jeho odborný záber bol monumentálny: od závesných obrazov a polychrómovaných plastík až po divadelné opony, sakrálne zástavy a renesančné sgrafito. Pod jeho rukami prešli najvýznamnejšie artefakty českej a slovenskej kultúry. Medzi jeho vrcholné diela patrí reštaurovanie obrazov Vojtecha Hynaisa, Františka Ženíška a Václava Brožíka v Panteóne Národného múzea v Prahe, či legendárna Hynaisova opona Národného divadla. Zachraňoval barokové oltárne obrazy J. J. Heinscha pre katedrálu sv. Víta, gotické maľby na hrade v Strakoniciach i unikátne barokové maľby v koniarňach zámku Trója. Táto práca bola preňho formou pokory pred tvorbou iných. Od roku 1985 zdieľal túto vášeň so svojou manželkou Dagmar, vyštudovanou sklárkou, s ktorou posledných 25 rokoch tvorili nerozlučný profesionálny tandem. Vo Važci sa nachádza v ev. kostole aj jeho oltátny obraz - Narodenie Krista Pána z roku 1967.

Paralelne s prísnou reštaurátorskou disciplínou pulzovala v Jánovi Mikulášovi aj neutíchajúca láska k zvieratám. Zoologické záhrady či cirkusy sa preňho stali ateliérom pod holým nebom. Jeho skicáre sú zaplnené štúdiami pohybu koní, mačiek či psov, no sú v nich aj exotické zvieratá ako slony, žirafi či korytnačky. Táto fascinácia neostala len na papieri – domov Hálovcov bol útočiskom pre množstvo nájdených zvierat, ktorým nezištne poskytovali obaja s Dagamar opateru. Vrcholom jeho maliarskeho návratu k zvieracím motívom bola monumentálna nástenná maľba koní v životnej veľkosti v Lažánkach, ktorú vytvoril v obdivuhodnom veku 80 rokov.

Výstava je koncipovaná ako autentický portrét a ponúka komplexný pohľad na jeho mnohovrstevnatú osobnosť. Od akademických malieb a precíznych portrétov, cez grafickú tvorbu, až po intímne artefakty viažuce sa k rodnému Važcu, akým je chlapčenský kroj či kresby k Vianociam pre otca. Expozícia dokumentuje aj rodinné fotografie súrodencov a rodičov a jeho vlastné deti - dcéru Katarínu a syna Jana, ktorí v rodinnej umeleckej línii pokračuje v oblasti grafického dizajnu.

Jan Mikuláš Hála bol mužom, ktorý „hľadel do budúcnosti a minulosťou sa príliš nezaoberal“. Napriek tomu jeho životné dielo v podobe takmer tisícky zachránených pamiatok ostáva pevným mostom medzi generáciami. Výstava je poctou umelcovi, ktorý dokázal spojiť prísnu vedeckú exaktnosť reštaurátora s nespútanou energiou milovníka života a hlbokým vzťahom k rodným koreňom.

Výstava je súčasťou 4. ročníka Hálovách dní, ktoré sa každoročne konajú vo Važci na prelome júla a augusta, pri príležitosti príchodu Jana Hálu do Važca. Ich súčasťou bude v tomto období aj každoročné sympózium - tento rok s názvom SRDCE.

Zuzana Janečková