Výstavný a výskumný projekt predstavuje vývoj ručne tkanej tapisérie na Slovensku od prvej štvrtiny 20. storočia až po dnešok. Mapuje cestu média, ktoré sa z úžitkového remesla a luxusného interiérového doplnku transformovalo na autonómny umelecký objekt.

Hoci má tapiséria v slovenskom umení skôr krátku históriu, jej korene siahajú k domácej tradícii ľudového tkania i k importu luxusných textílií. Zásadný zlom nastal na prelome 19. a 20. storočia pod vplyvom hnutia Arts & Crafts, ktoré zrovnoprávnilo remeselníka s umelcom. Najstaršie diela výstavy sú úzko späté s Moravskou gobelínovou manufaktúrou vo Valašskom Meziříčí a dielňami Marie Hoppe-Teinitzerovej v Jindřichovom Hradci.

Povojnový vývoj definovalo najmä akademické prostredie – pôsobenie Antonína Kybala na pražskej VŠUP a Petra Matejku na VŠVU v Bratislave. Vďaka vzniku dielní Ústredia umeleckých remesiel (ÚUR), štátnej podpore monumentálnej tvorby (tzv. „2 % na umenie“), ako aj medzinárodným prehliadkam, zažívala tapiséria v 60. až 80. rokoch 20. storočia svoju zlatú éru. Umelci sa postupne odpútali od klasickej obrazovej predlohy a začali experimentovať s menej tradičnými materiálmi ako sisal, konope, plast či kov. Tapiséria prestala byť len „závesným obrazom“ a začala vystupovať do priestoru ako trojrozmerný objekt.

Po útlme v 90. rokoch, kedy dominovala skôr textilná miniatúra, sme dnes svedkami renesancie textilných techník. Najmladšia generácia autorstva sa vracia k manuálnemu tkaniu, ktoré využíva ako prostriedok na vyjadrenie intímnych príbehov, ale aj globálnych ekologických a spoločenských výziev. Dôkazom tohto trendu je aj vznik nových dielní, napríklad manufaktúry WNOOZOW, ktorá prepája historické technologické zázemie so súčasným vizuálnym jazykom.

Výstava ponúka komplexný prehľad techník – od klasického útkového ripsu (gobelínová technika) cez žakár, keper a sumak až po ručne viazanú tapisériu. Predstavuje autorov a autorky, ktorí žili alebo časť svojho života profesionálne pôsobili na území dnešného Slovenska, a diela realizovali buď vlastnoručne alebo v spolupráci s remeselnými dielňami.

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa týmto projektom nadväzuje na spoluprácu s iniciatívou Textile Art of Today a reaguje na aktuálny svetový trend, ktorý vracia textilné umenie do centra pozornosti prestížnych svetových galérií a bienále.