Bohdan Hostiňák (*1968, Svidník) patrí medzi najvýznamnejších súčasných slovenských maliarov. Vstúpil na scénu už počas svojich štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na začiatku 90. rokov 20. storočia a jeho špecifický umelecký jazyk ostal dodnes originálny, štýlovo rozpoznateľný a nezameniteľný. Pre jeho prácu je dôležitá predovšetkým dôkladná znalosť a analýza maliarskeho média, preto s prirodzenou ľahkosťou strieda figurálnu (realistickú) maľbu so symbolickou nonfigurálnou, overujúc si možnosti oboch týchto polôh súbežne. Spoločným menovateľom Hostiňákových tém je záujem o antickú grécku filozofiu, z formálneho hľadiska zas práca s precízne prepracovaným kompozičným a farebným systémom. Možno povedať, že kombinuje vyváženosť klasicistickej s napätím romantickej maľby v súčasnom výtvarnom prejave, čo môžeme považovať za jeden z typických znakov jedného z prúdov postmoderny.

Na tejto výstave prezentujeme výhradne výber z autorovej nefigurálnej tvorby, pričom centrálnou inštaláciou je séria pätnástich malieb pochádzajúcich ešte z čias vysokoškolského štúdia (1993). Po prvý raz v nich totiž uplatnil typický hmyzí motív, ktorý dlhodobo rozvíja a ku ktorému sa neustále vracia. Vidíme, že v prvopočiatku predstavoval zdroj pre vznik ornamentov, no zároveň je zrejmé, že spôsob jeho skladania a až dekalková symetrickosť už avizuje architektonické štruktúry a prírodné scenérie, s ktorými Hostiňák motívy hmyzu často ironicky kombinuje. Nachádzame tu najmä dva nosné prístupy. Prvým je dadaistická paradoxnosť spojení vybraných motívov (hmyz, automobil, architektúra, krajina), často v rôznych súbežne uplatnených mierkach, či v popretí logiky perspektívy. Druhým je uplatňovanie z histórie dobre známeho maliarskeho princípu jediného zastaveného okamihu tesne pred kulmináciou deja (ako napríklad pálenie kníh či blesk zastavený nad vodou), ktorý tvorí jadro alebo pointu obrazu. Nositeľom motívu je kresba, ktorá stojí vždy na počiatku vzniku obrazu, jednoliate farebné plochy sú dopĺňané až potom. Farebnosť je pop-artovo priama, bez lomených tónov, často v komplementárnych kontrastoch, čo spolu s kompozíciou založenou na systéme zlatých rezov vytvára harmóniu tiež akoby na hrane.

Viaceré polohy Hostiňákovej maľby prepája jeho obľúbený krajinný rámec Arkádií, ktoré nám môžu pripadať ako doklad fascinácie niečím externým, nedosiahnuteľným. Táto poloha však umožňuje aj aktualizácie - autor na pozadí ideálnych krajín artikuluje tú našu, neideálnu. Reaguje na súčasné dianie, na napätie a konflikty vo svete svojím typickým symbolickým aparátom, kombinuje ho v rôznych variáciách a, až vo filozofickej skromnosti ukazuje, ako je s relatívne úsporným arzenálom možné vyjadriť komplexnosť sveta.

Richard Gregor