Do parížovskej kúrie vstupuje aj toto leto v spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa súčasné umenie. Tentoraz sú to takmer výhradne diela, ktoré sa vzťahujú ku krajine zmenenej priehradou. Na prvý pohľad ide možno o netradičné spojenie. V histórii tohto skanzenu aj budovy v ktorej sa teraz nachádzate je však priehrada natrvalo zapísaná.

Vodné dielo Liptovská Mara, ktoré tento rok oslavuje 50. výročie napustenia, stálo aj pri vzniku Múzea liptovskej dediny Pribylina, ktoré zachováva významné nehnuteľné pamiatky zo zátopovej oblasti. Na mieste kde pôvodne stála aj táto kúria, je dnes voda. Tento razantný krok bezpochyby zasiahol do životov veľkého množstva rodín, ktoré tu žili, zmenil však aj našu krajinu. Tá už nie je ako predtým – niečo sa stratilo, niečo nové však aj vzniklo.

Výstava Hladina horizontu – horizont hladiny je dvojvýstavou súčasného pohľadu na fenomén Liptovskej Mary. Jej druhú časť môžete nájsť v hlavnej budove Liptovskej galérie. Zatiaľ čo tam nájdete skôr sochy, objekty alebo videá, súčasné umenie tu v kúrii nadväzuje na tradičný umelecký žáner krajinomaľby.

Vystavení umelci na papier či plátno zaznamenávajú svoje videnie krajiny s vodným horizontom a často pritom pracujú s motívom zrkadlenia hladiny. Ich prístupy a zámery sú ale veľmi rôznorodé.

Voda sa pre niektorých stáva metaforou strácania sa. Iní sa zaujímajú o to, čo tu bolo pred priehradou a symbolicky vracajú prenesené stavby na pôvodné miesto na vodnú hladinu.

Niektorí z nich hľadajú prepojenie s minulosťou a tým, ako priehrada vznikla a aké výzvy z hľadiska životného prostredia sú s ňou spojené teraz.

Rozľahlá hladina priehrad inšpiruje umelcov aj k fantazijným snovým výjavom. Ich vodohopodárske zázemie iných zase ťahá k pohľadu na kontrast vody a na prvý pohľad nepekných technických prvkov. A pre iných je priehrada skrátka miestom trávenia voľného času – plávania, potápania a zbierania lastúr.

Priehrady začali vyrastať na Slovensku na rôznych miestach a umelci sa s nimi stretajú vo svojom bezprostrednom okolí. Niektoré z diel na výstave preto boli inšpirované inou priehradou, mnohé však vznikli špeciálne pre Liptovskú Maru pri príležitosti jej výročia. Vnímam ich aj ako pomyselný “darček k narodeninám“ pre ňu od umeleckého sveta.

Jana Babušiaková