Reklama na demokraciu

35. výročie udalostí zo 17. novembra 1989 si pripomíname výstavou plagátov, ktoré sú situované vo vestibule Liptovskej galérie P. M. Bohúňa.

Plagáty a rôzne ilegálne výlepy zohrali počas udalostí 17. novembra 1989 dôležitú úlohu. Tieto jednoduché vizuálne formáty sa stali symbolom boja proti komunistickému režimu, hoci boli často anonymné, tlmočili pocity širokej verejnosti na situáciu a udalosti doby. Dôležité posolstvá zhmotňovali nielen vtedajší študenti a študentky, umelci a umelkyne, alebo ktokoľvek tvorivý. Po 35. rokoch od týchto udalostí môžeme nielen spomínať, ale aj rekapitulovať a pýtať sa, ako sme na tom ako spoločnosť dnes. 

Projekt “Reklama na demokraciu“ začal ako neformálna a spontánna iniciatíva, ktorá vznikla z radov študentstva Vysokej školy výtvarných umení. Za projektom stoja traja iniciátori: študenti VŠVU Adam Balogh a Samuel Gregor Dzurek a kurátorka Jana Babušiaková. Autorom celej vizuálnej podoby projektu na dobrovoľníckej báze je študent VŠVU Martin Bugár.

Mali sme pocit, že blížiace 35. výročie Nežnej revolúcie našu krajinu zastihlo v kríze a vo vzrastajúcej nedôvere v demokratický systém. V čase, keď sa náš čas žitý v demokracii takmer vyrovnáva s tým prežitým v totalite, už nemáme toľko ilúzií o tom, že demokracia je len prechádzka ružovou záhradou. Zároveň sa veľké množstvo ľudí obzerá späť po neslobodných režimoch s nostalgiou po zdanlivo jednoduchších časoch. Keďže veríme, že demokratická forma spravovania štátu má zmysel, cieľom nášho projektu sa stalo byť do istej miery opozíciou týchto hlasov a poukázať na náš uhol pohľadu, na dôležitosť a funkčnosť demokracie. Aby to bolo možné na čo najširšej spoločenskej úrovni, rozhodli sme sa prehovárať k ľuďom vizuálnymi odkazmi. Inšpirovali nás pouličné plagáty z roku 1989, pretože išlo o médium, ktoré komunikuje skrze verejný priestor.

Dnes nechceme na 17. november 1989 len spomínať, ale chceme byť aktívni v prospech slobodného fungovania našej spoločnosti. Plagátmi sme sa symbolicky vrátili na ulicu, ktorá v novembri 89 zohrala kľúčovú úlohu v odovzdávaní posolstva o túžbe po slobode a odvahe vytrvať.

Tentoraz sme však siahli po nových, takpovediac marketingových komunikačných prostriedkoch, pretože médium plagátu sme posunuli do komunikácie na reklamných a výlepových plochách Bratislavy. Nerozhodli sme sa však zaplniť ich sami. Formou otvorenej výzvy sme ponúkli priestor na vyjadrenie študentom*kám, ale i etablovaným autorom*kám, pretože sme chceli, aby projekt spájal rôzne generácie.

Do výzvy sa zapojili študenti*ky, ale aj autori*ky staršej i strednej generácie nielen z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ale aj Akadémie umení v Banskej Bystrici a Technickej univerzity v Košiciach. Zo zaslaných návrhov sme následne vybrali 10 výtvarných diel a 2 filozofické otázky.

Vybrané výtvarné diela vytvorili Gabriela Birošová, Samuel Hadbavný, Marcel Korec, Matúš Maťátko, Martin Piaček, Rudolf Sikora a Katarína Šoltisová. Autorom filozofických otázok je Alex Nemec. Mnohé z diel vznikli z vlastnej iniciatívy ešte pred otvorením nášho projektu a preto je zrejmé, že autori a autorky citlivo reagujú na súčasnú spoločenskú situáciu, na stratené ideály 17. novembra 1989, ale aj na otáčanie smerom k liberálnym trendom v názoroch na spravovanie našej spoločnosti a kultúry. 

Projekt sa vďaka spoločnej iniciatíve VŠVU a BKIS (Bratislavské kultúrne a informačné stredisko) počas novembra 2024 dostal do ulíc Bratislavy a tiež na platformu Nežné korzo,“ ktoré združilo všetky podujatia k 17. novembru pod jednu adresu. My sme však chceli vystúpiť spoza brán hlavného mesta a priniesť tieto pohľady aj do iných častí Slovenska, pretože november 1989 patril celej krajine. Stále veríme v silu umenia a v jeho moc prehovárať k ľuďom, preto sme dnes chceli dostať ďalej odkazy od rôznych generácií umelcov a umelkýň, ktoré sú hlasom za demokraciu a proti autoritatívnym tendenciám.

Jana Babušiaková