Umelec svedomia

Vincent Hložník (22.10. 1919 Svederník – 10.12. 1997 Bratislava), významná osobnosť slovenského výtvarného umenia, maliar, grafik, kresliar, ilustrátor, sochár a pedagóg. Všetky tieto charakteristiky Hložníkovej pozície na výtvarnej scéne vystihujú jeho talent, ktorý sa začal rozvíjať už počas štúdia na reálnom gymnáziu v Žiline. Po ňom nasledovalo štúdium na pražskej vysokej výtvarnej škole, ktoré ho obohatilo o nové ľudské či umelecké poznanie.

V Prahe sa stretol s umelcami Cypriánom Majerníkom, Bedrichom Hoffstädterom, Jánom Želibským, Júliusom Nemčíkom a Jánom Mudrochom. Stretnutia s týmito osobnosťami a zároveň i prostredie Prahy sa stali inšpiračným zdrojom pre jeho tvorbu. Najmä kresba vystihovala vnútorný svet umelca, pre ktorý bola príznačná senzitívnosť, krehkosť či intímnosť. V tvorbe Hložníka rezonujú témy ako existencia a zmysel života s poetickým, reflexívnym, filozofickým a kritickým náhľadom na svet ako taký.

Vincent Hložník po absolvovaní štúdia odišiel spolu so svojou manželkou (v čase štúdia spolužiačkou) Vierou Horáčkovou do Martina, kde získal miesto v Matici slovenskej ako kreslič a grafik. Vytvoril viac ako 350 návrhov ilustrácií kníh (literatúra pre deti a mládež, poézia).

V roku 1942 sa uskutočnila jeho prvá výstava v Bratislave, ktorá ohlásila príchod jedinečného umelca. Hložník citlivo vnímal sociálne problémy, hrôzy vojny, násilie alebo dehumanizáciu, ktoré silne dominovali v dobe tohto umelca. Na výstave sa objavili výrazné emotívne výjavy zachovávajúce si individuálnosť  s moderným umeleckým výrazom. Hložník bol zaradený k členom skupiny Avantgarda 38 a ku Generácii druhej svetovej vojny, jeho meno sa taktiež objavilo v zborníku nadrealistov. Neskôr sa stal aj členom Skupiny umelcov 29. augusta.

Rodný Svederník, pobyt v meste Žilina a občasné návštevy Liptova, Oravy a Kysúc inšpirovali umelca k vytvoreniu „radostnejších“ diel. Myšlienky na detstvo, mladosť, rodinu a jemu blízke miesta vyvažovali jeho dramatickú maliarsku tvorbu. Klauni a muzikanti porovnateľní s figúrami Picassa, ale aj kaviarenské, módne salóny v pasteloch, zátišia či  pohľady do spomínaných miest nesú v sebe výrazné kresebné kontúry, farebné linky a plochy.

V roku 1952 odišiel spolu so svojou rodinou do Bratislavy, kde začal pôsobiť na Vysokej škole výtvarných umení (Oddelenie grafiky, neskôr Oddelenie grafiky a knižnej ilustrácie). Hložník dokonca pôsobil aj ako rektor Vysokej školy výtvarných umení, avšak v roku 1972 musel nútene ukončiť svoju kariéru pedagóga, nakoľko sa negatívne vyjadril k vstupu vojsk štátov Varšavskej zmluvy do Československa.

Dôsledky vývoja spoločenských udalostí a tiež smrť syna Paľka hlboko zasiahli umelcov život. Vpísali sa nielen do jeho osobného prežívania, ale aj do výtvarného cítenia. Prostredníctvom maľby dokázal najvýraznejšie reflektovať svoje najvnútornejšie pocity, idey, predstavy a úvahy. Táto osobná rovina súčasne prechádza do intímnej sféry dotýkajúcej sa viery.

Expresívne, realistické, mystické a apokalyptické výjavy pojednávajúce o boji dobra a zla, o zmysle existencie človeka a jeho vzťahu k druhým, svetu, vesmíru a sebe samému odhaľujú svet umelca, ktorý je univerzálny pre každého jedinca vo svojom existenciálnom poňatí. Vznikajú ilustrácie Biblie, vitráže sakrálnych interiérov a série veľkorozmerných olejomalieb z cyklu Apokalypsa (v sedemdesiatych rokoch pod názvom MOJA APOKALYPSA a v deväťdesiatych rokoch NOVÁ APOKALYPSA).

Vincent Hložník odhaľoval stav duše, zamýšľal sa, pýtal, ale aj spytoval, sníval, odhaľoval a ukazoval. Jeho diela sú nielen svedectvom doby či spomínanej duše, ale aj svedomím – našim, teda ľudstva.

Príďte sa zahľadieť, zamyslieť a najmä prežiť výstavu veľkorozmerných obrazov Vincenta Hložníka v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa, ktorá potrvá do 31.12.2016.

Andrea Kapráliková

Zdroj: MAZÚR M. Vincent Hložník. Žilina : Považská galéria umenia v Žiline, 2009. ISBN 978-80-88730-72-9.