OSOBNOSTI VÝTVARNÉHO UMENIA LIPTOVA

Stála expozícia.

V expozícii je venovaný priestor na prezentáciu umelcov Liptova pod názvom Osobnosti výtvarného umenia Liptova. Štyria umelci, ktorí svoj život a tvorbu zviazali
s Liptovom. Ich tvorba svojím významom prekračuje hranice regiónu i Slovenska.
1. - Martin Martinček právnik, umelecký fotograf, fotografoval rodný Liptov, horské bystriny, samorasty a starých ľudí. Spočiatku mu išlo o výtvarnú poetizáciu a symbolizáciu skutočnosti. Postupne prechádzal k dokumentárnosti liptovského terénu, prevažne v cykloch, k obrazom nefolklórnej skutočnosti a ľudských osudov. Vytvoril cykly výtvarných fotografií inšpirovaných vodou, slnkom, zrkadlením, krajinou – Chvála slnka ( 1977 – 1980). Svoju tvorbu prezentoval doma i v zahraničí, priekopník slovenskej umeleckej fotografie - Liptov (1966-1970). Bol manželom maliarky Ester Šimerovej Martinčekovej.
2. - Ester Šimerová - Martinčeková všestranná maliarka, prvá dáma modernej slovenskej výtvarnej kultúry 20. storočia. Vyštudovala v Paríži a tvorila pod vplyvom parížskej školy. Inklinovala k lyrizovanému kubizmu, umeniu fantázie a poetizmu – Červený les (1961). Maľovala porcelán, venovala sa tiež nástennej maľbe. Počas vyše štyridsaťročného pobytu na Liptove našla inšpiráciu v prírode, potokoch, ale hlavne v stromoch – Les (1989). Vytvorila jedinečné dielo Kamey (1960 -1970). Sú to maľované štukové objekty, kde každá kamey je individuálna, iná, motív sa na žiadnej neopakuje. Vytvorila ich 57 kusov v priebehu 25 – 30 rokov. Z nich veľkú časť darovala mestu Liptovský Mikuláš. Je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Získala najvyššie vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry
a literatúry a tiež štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy.
3. - Michal Kern akademický maliar, bol jedným z popredných slovenských konceptuálnych umelcov. Pre jeho spôsob vyjadrovania bola vhodnejšia kresba, fotografia, písaný text. Podstatnou motiváciou jeho tvorby bolo skúmanie ľudských aktivít
v interakciách s prírodou a okolitou skutočnosťou. Viaceré diela Michala Kerna predstavujú špecifický kontakt umelca s krajinou - Čiary života (1979). Do krajiny vstupuje veľmi citlivo. Umelec si uvedomuje svoje telo a stopy, ktoré jeho aktivita v krajine zanecháva. Zároveň pracuje s fyzikálnymi danosťami prostredia. Napríklad so svetlom, reflexiou, ale aj skupenstvom materiálov. V zasneženej krajine je to práve dobrá viditeľnosť stôp. Kern stopami do snehu vytvára línie presne tak ako ceruzou na papier – Vymedzovanie priestoru (1986). Vo svojich dielach používal geometriu, zrkadlo, nekonečno, zobrazil našu pominuteľnosť – Nekonečnosť
obrazu I. ( 1988). Jeho otcom bol známy liptovský maliar a reštaurátor Peter Július Kern. Po ňom zostala ďalšia generácia výtvarných umelcov a to syn Martin a Michal.
4. - Miroslav Ksandr sochár, maliar, ktorý v svojej tvorbe uplatňoval tradičné a jánošíkovské námety. Jeho profesormi boli F. Štefunko a J. Kostka. Liptov sa mu stáva jediným inšpiračným žriedlom. V jeho tvorbe dominujú základné tvarové atribúty krajiny a ľudovej kultúry, siluety postáv, ornamenty, náčinie a rôzne iné predmety či javy, ktoré postupne premieňa na znak – Strihanie oviec ( 1962). Bol známy svojimi monumentálnymi sochami na pomníkoch osloboditeľom a verejných priestranstvách a komornými plastikami - Matka zem (1975). Významné miesto v jeho tvorbe zaberá kresba, najmä štetcová akvarelová kresba, ktorá napokon dospela do výsadného postavenia, keďže postupujúca choroba v priebehu deväťdesiatych rokov celkom zamedzila ďalšej tvorbe sôch – Pastierici (1981). Galerijný zbierkový fond po jeho úmrtí obohatil veľkorysý dar jeho manželky Zdenky, ktorá venovala 150 kresieb.
Vo vestibule Galérie sa nachádza zreštaurovaná epoxidová interiérová plastika – Veľký oráč ( 1972).