Dana Fagová a Ľubomíra Abrahámová trafili cvernu do ihly.

Niečo z výstavy:

Koridorom bez názvu do kliniky estetickej chirurgie:

Ak pôjdeš s kožou na trh, bude to ako vyšité, ale prostovlasé generácie už vedia:

Stará láska nehrdzavie!

Výstava predstavuje voľnú tvorbu autoriek, aktuálne študentiek posledného ročníka VŠVU Bratislava, v nadväznosti na ceny, ktoré im boli udelené na súťažnej výstavnej prehliadke Trienále textilu 2009 v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Obidve autorky absolvovali bakalársky stupeň v Ateliéri voľnej textilnej tvorby, v súčasnosti sú v záverečnom ročníku magisterského stupňa na katedre reštaurovania, v ateliéri reštaurovanie textilu. Štúdium zahŕňa prácu s historickými textíliami, ich konzervovanie a reštaurovanie. Oproti voľnej tvorbe je to odlišná poloha, ale ponúka detailnejšie oboznámenie s pôvodným textilom a vycibrenie ručných remeselných zdatností. Dôsledkom je ešte väčšie prehĺbenie ich lásky k textilu, s ktorým sú ako sami hovoria ,,zošité,,.

Doterajšie tvorivé snaženia Ľubomíry Abrahámovej sa nesú v duchu tradície s odkazom na slovenskú ľudovú kultúru, ktorá je pre ňu nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Jej prvotná práca s názvom Estetická chirurgia spája tradičné remeslo v netradičnom materiálovom prevedení - surová bravčová koža a chirurgická niť. Práca s názvom Stará láska nehrdzavie (2010), s ktorou sa prebojovala na mníchovské Talenty mala inšpiráciu v ľudovom odeve z oblasti Trnavy. Zvolenú tému spracovala do pôsobivej reliéfnej kompozície. Použitím drôtenej tkaniny, ktorú nechala zhrdzavieť, vyjadrila vzťah času a tradície, ktorá odchádza... Suverenita výtvarného posunu a využitie tradičných postupov v kombinácii s novodobými technológiami presvedčili aj prísnu medzinárodnú porotu, ktorá jej udelila ocenenie.

 Voľná tvorba Dany Fagovej, sa pohybuje v rozmedzí od plochy do priestoru, je vo veľkej miere zobrazením súkromných emocionálnych ,,predstavení,,, a zároveň sa prelína so všeobecným pohľadom na osobu, človeka... Zaoberá sa dojmom ako neurčitým pocitovým obrazom skutočnosti utvoreným na základe skúsenosti a vnímania. Práca Ako vyšité(2010, 2011) je snahou transformovať štúdie klasických postupov starých majstrov maľby do remesla textilného. Cieľom je posúvať stanovené pravidlá a vytvárať nové možnosti „textilného média". Námetom je koridor v momente, keď vystupuje ako tichý, statický priestor, s absenciou života, ktorý prepája priestory, kde sa predpokladá život...priestor, cesta, ktorá môže zmeniť, ovplyvniť naše správanie, uvedomenie si... V inej práci vystupuje koža ako orgán, v prenesenom význame náš najspodnejší odev, ktorý nás separuje a zároveň kontaktuje s okolitým svetom, je nositeľom rôznych existenciálnych obsahov. Hovorí, akí sme rôzni a pritom rovnakí.