Cyprián Majerník (1909 - 1945)

Veľká sieň LGPMB / 25. 2. - 24. 4. 2010


Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán

 

Súborná výstava zo zbierok slovenských a českých galérií a zo súkromných zbierok.

Vytvoreniu vlastného, osobitého umeleckého pohľadu u Majerníka predchádzala príprava v súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave, štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. J. Loukota, prof. J. Obrovský) a študijný pobyt v Paríži. V Prahe sa zoznámil s J. Želibským, J. Mudrochom, ale aj s J. Bauernfreundom a E. Nemesom, s ktorými tvorili jadro generačne blízkeho okruhu Patril medzi slovenských maliarov určujúcich formovanie a smerovanie slovenského výtvarného umenia v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia. Cyprián Majerník svojím prínosom v maliarstve, ale aj svojou ľudskosťou a silnou osobnosťou výrazne ovplyvnil nielen generačne blízkych maliarov, ale aj predstaviteľov nastupujúceho umeleckého pokolenia. Majerník študoval, žil a pôsobil až do konca svojho krátkeho života v Prahe, kde sa tešil mimoriadnemu uznaniu nielen ako vynikajúci maliar, ale aj ako výnimočný človek. Legenda českého umenia Ján Zrzavý si na neho spomína nasledovne: „Za mnoho rokov svojho umelecko-spolkového života, ani medzi umelcami vôbec, nepoznal som človeka tak ušľachtilého, tak taktného, milého a jemného. Za máloktorým z odišlých nesú sa spomienky tak krásne a naplnené vďačnosťou a vďakou za to, že sme mali šťastie ho poznať a okrievať v očisťujúcom jeho žiarení„.
Majerníkov groteskný, občas až krutý pohľad na realitu slovenskej dediny a následne na parížske a pražské veľkomesto bol v jeho ponímaní a podaní v slovenskom výtvarnom umení tohto obdobia ojedinelý jav. V Majerníkovej neskoršej tvorbe sa objavili autorovi duševne i duchovne príbuzné postavy bezútešných a utrápených ľudí, ktorí nedokázali uniknúť večnej tragike pozemského údelu človeka: jazdec, toreador, tulák, cirkusant, krasojazdec, vandrovník, Don Quijote, utečenec, klaun, pútnik, vojak a opäť jazdec - množstvo variantov človeka na cestách, na večnej pozemskej púti odniekadiaľ niekam. Maliarove osobné životné pocity z prežívania nevyliečiteľnej choroby splývali s úzkosťou jeho spolupútnikov, ktorá bola v dobovej atmosfére konca tridsiatych rokov 20. storočia čoraz citeľnejšia. V jeho zrelej tvorbe zotrvala postava tragického hrdinu Dona Quijota. Spôsob, akým rytier prechádzal životom a svetom, v ktorom vymizla česť a šľachetnosť, mu poslúžil ako príklad povznesenia sa nad každodenné ponižovanie, bezmocnosť a útrapy života. Umelec sa v jeho postave našiel, požičiaval si jeho tvár a tieto zobrazenia môžeme interpretovať ako skrytý autoportrét. Odveká cesta hľadania nehynúcich ideálov a napĺňania skutočných i domnelých ušľachtilých cieľov s vážnym zámerom a tragickým záverom sa stala údelom aj maliara Cypriána Majerníka.

 



Dátum : 25.02.2010 - 24.04.2010