Komentovaná prehliadka s Katkou Slaninkovou

Autgram

     Významná kresliarka a ilustrátorka Mgr. Art. Katka Slaninková nám dňa 20. 2. 2016 dovolila nahliadnuť do zákulisia jej tvorby. Komentovať a interpretovať svoje vlastné „veci“ je náročné. Hovoriť o sebe je ťažké, hovoriť o svojej tvorbe – vnútorných okolnostiach vzniku jednotlivých diel je viac než len komplikované.

Z môjho pohľadu kurátora je komentovaná prehliadka jedinečnou príležitosťou, ako sa dostať ku koreňu veci, k pravdivej podstate umeleckého diela skrze interpretáciu samotného autora. Ale ako človek si kladiem otázku, je to prirodzené, je vôbec vhodné interpretovať to, čo malo byť podľa Katky Slaninkovej „jej duševnou potrebou vyliatou na papier“?

     Keď som tak stála pred budovou galérie niekoľko hodín pred komentovanou prehliadkou a vítala som vo dverách K. Slaninkovú cítila som sa neisto. Moja neistota pramenila z mojich vnútorných pocitov. Sama som nevedela, čo môžeme očakávať od tejto udalosti. Pri mojich úvahách som si spomenula na Edvarda Muncha a jeho výrok, v ktorom hovorí: „ Leonardo da Vinci študoval vnútro ľudského tela a pitval telesnosť. Ja sa zas snažím pitvať duše.“ Pri výroku E. Muncha sa mi v hlave periodicky premietalo slovko „pitvať“.

Kom-prehl

Nie v pravom slova zmysle, v prenesenom význame, obávala som sa, že komentovanou prehliadkou až príliš anatomizujeme, preskúmame vnútro a teda dušu Katky Slaninkovej. Teraz Vám môžem povedať iba toľko, že som sa obávala neopodstatnene. Katka Slaninková veľmi umne interpretovala svoje diela. Dozvedeli sme sa veľa o autorke, o dielach, o inštalácii, ale nedošlo k tomu, aby sme úplne odhalili to, čo má ostať nevypovedané.

Katka bola na prehliadke pútavým rozprávačom, bola aj vynikajúcim hostiteľom a „sprievodcom“. Previedla nás výstavou „Dve tváre“, kde sme spoločne zápasili s existenčnými otázkami, otázkami vkusu, veľa sme diskutovali a len málo sme mlčali. Ja som sa na udalosti „Ako vzniká obraz“ cítila veľmi príjemne, keby som to mala prirovnať k nejakej všednej skúsenosti z nášho každodenného života, tak by som to popísala ako návštevu u veľmi dobrého priateľa.

Katka Slaninková nám ukázala to, čo sme vidieť smeli, povedala nám toľko, aby sme vedeli dosť, ale nie toľko, aby sme vedeli priveľa. Čo nové som sa o tvorbe Katky Slaninkovej dozvedela? Dozvedela som sa veľa nových informácií o autorkinej tvorbe (o konkrétnych dielach a tvorivých postupoch), no súčasne som dostala príležitosť konfrontovať svoje interpretácie s interpretáciami autorky a vypočuť si postrehy divákov.

 Prišla som na to, že moje „mylné“ interpretácie nie sú mylné, sú len jednoducho moje. Sú späté s mojimi životnými skúsenosťami a pri ich výrokoch poodhaľujem svoje vlastné vnútro. Na komentovanej prehliadke sme my, rôzni ľudia, takmer všetkých vekových kategórií, s rôznymi záujmami a životnými skúsenosťami videli v jednom a tom istom obraze úplné iné súvislosti.

Obraz Katky Slaninkovej Nevesta (viď. obrázok pod textom) na niekoho pôsobil pochmúrne a melancholicky, niekto nevedel emóciu z neho vyjadriť slovami, no boli aj takí, u ktorých Nevesta vyvolávala pokoj a zmierenie s materiálnym svetom. Pri interpretácii si mnohokrát neuvedomujeme čo vlastne konáme, keď dielo popisujeme – my nepriamo hovoríme o sebe.

Autogramiáda

Barbora Vyšňanová

Správca Centra Kolomana Sokola a kurátorka výstav.