Jarmila Mitríková & Dávid Demjanovič
Žaba, had a virguľa

Tlačová správa k výstave

Organizátor: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Názov výstavy: Jarmila Mitríková & Dávid Demjanovič – Žaba, had a virguľa

Miesto: Veľká výstavná sieň, LGPMB

Otvorenie výstavy: 23.1.2018

Trvanie výstavy: trvanie výstavy od 23.1.2018-31.3.2018

Kurátor: Robert Švarc

Galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši otvára svoj program v novom roku rozsiahlou výstavou obrazov, videí a objektov umeleckého páru Jarmila Mitríková & Dávid Demjanovič. Slovenskému publiku sa tak ponúka výnimočná možnosť vidieť široké spektrum prác umeleckého páru žijúceho v Prahe. „Alternatívna etnografia“ a „imaginatívny folklór“, ktoré sú Jarke a Dávidovi vlastné, sa tak konečne dostanú do jedného z centier svojej historickej existencie – na Liptov.  

Človek sa stretáva s tým, že práce Jarmily Mitríkovej a Dávida Demjanoviča niektorí slovenskí teoretici spájajú s pojmom absurdity. Dočítate sa o absurdnom miešaní tradícií, mýtov, národných dejín a náboženstiev. Ja sa zdráham použiť v tejto súvislosti pojem absurdný. Pri pohľade na tematické vrstvenia tohto symbolického labyrintu, sa ma čím ďalej tým viac zmocňuje pocit, že sa pred nami otvára hyperrealistický obraz jednej epochálnej kultúrnej schizofrénie. Časový záber ich práce sa pohybuje v rozmedzí niekde medzi rokmi 1944 a 1989. Teda od Slovenského štátu cez stalinistické Československo, „Pražskú jar“, okupáciu, normalizáciu až po „nežnú revolúciu“. Takzvaná „alternatívna etnografia“ priviedla Jarku a Dávida na stopu ojedinelého miešania komunistickej ideológie s ľudovými prvkami folklóru, ktorý je plný preživších pohanských kultov – agrárnej a ľúbostnej mágie, mystiky, exorcizmu a okultizmu. Názorne to demonštruje napríklad obraz Zbieranie kostí z hrobu obesenca pre okultistický krúžok z roku 2015. V čase normalizácie komunistická ideológia asimilovala pohanské a ezoterické prvky počas boja proti úhlavnému nepriateľovi, ktorým bola katolícka cirkev. Zobrazenie miešania dvoch tak protichodných prvkov, akými sú ateistická ideológia a ľudová povera a viera v nadprirodzené sily, však nie je absurdné, ale reálne. Je to reálny obraz konkrétneho úseku našich dejín, pretože dejiny sú vždy také, aké si ich spravíme.

            Ústredný symbol v práci Jarky a Dávida je muchotrávka červená. Jej latinský názov Amanita muscaria poukazuje na halucinogén muscarin, ktorý táto huba obsahuje. Ten z nej spravil veľmi obľúbenú psychedelickú drogu, ktorú európske obyvateľstvo vyhľadávalo v ťažkých časoch ako únik pred realitou. Niektoré úseky európskych dejín sa tak skutočne stali akousi historickou halucináciou. Nemecký názov muchotrávky je „Der rote Fliegenpilz“ – teda „červená lietajúca huba“. Boli to takzvané čarodejnice, bosorky – častokrát vdovy po zámožných zosnulých – ktorých cirkev obviňovala, že pijú vývar z muchotráviek, potom lietajú po nočnom európskom nebi a čarujú, aby nakoniec pristáli na hranici v plameňoch. Muchotrávku červenú použili pre svoj proces čistenia aj nacisti. V nemeckých učebniciach biológie pre prvý stupeň základných škôl sa v 30. rokoch minulého storočia nachádzali obrázky lesa, v ktorom rástli muchotrávky. Les bol symbolom národného spoločenstva, z ktorého mali byť odstránené jedovaté elementy. Muchotrávka sa tak stala súčasťou nacistického toposu toxicity.

            „Žaba, had a virguľa“ je podľa môjho názoru naozaj kompaktnou výstavou, ktorá Vám umožní zaujímavú a objavnú cestu bohatou imagináciou a tvorivosťou Jarky Mitríkovej a Dávida Demjanoviča. Pozývam Vás do tohto priestoru, kde sa napohľad zdá, že všetko je možné, kde sa absurdné môže javiť ako reálne a to reálne zase ako absurdné.

            Záverom by som chcel ešte upozorniť na to, že by sme sa nemohli dopustiť väčšieho omylu, ak by sme si mysleli, že tieto práce sú plochým moralizovaním, že folklór povrchne ironizujú a posmievajú sa mu. Nestretávate sa tu s arogantným posmievaním, ale naopak s hlbokým záujmom o ľudovú kultúru; nakoniec úcta a rešpekt sú na ich obrazoch zjavné. A táto úcta je k tomu všetkému ešte aj obohatená vzácnym nádychom sebairónie a obdivuhodnou prímesou podvratného humoru.

                                                                                                             Robo Švarc

Plagát:

Pozvánka: