130. výročie narodenia Jana Hálu

19.1. 2020 si pripomíname 130. výročie narodenia Jana Hálu (1890 – 1959), nadšeného maliara važeckého ľudu a tatranskej krásy. Bol rodákom z českého mestečka Blatná, ale usadil sana Slovensku, v podtatranskej obci Važec. Celý život sa venoval znázorňovaniu domácich obyvateľov, zobrazoval ich kroje, zvyky, tance a piesne, očarený bol ich temperamentom. Jeho maliarske diela sa vyznačujú živou farebnosťou a optimistickým stvárnením prírodných a spoločenských motívov. Okrem maľby sa vo veľkej miere venoval aj ilustráciám. Rád ilustroval rozprávky, pretože ich sám rád čítal. Taktiež ilustroval poviedky, verše i piesne a významne tak zasiahol do vývinu slovenskej ilustračnej tvorby pre deti.

Jan Hála, Zima vo Važci, 1926

 

V článku v časopise Krásy Slovenska z r. 1970 si takto na Jana Hálu spomína autor kníh pre deti Imrich Majerský, ktorý písal pod pseudonymom M. A. Jerský: „Spomínam si, ako sme sa hneď po oslobodení stretli na mikulášskej ulici a ako sa naše myšlienky v nadšenom rozhovore stretli. Čas vojny a neslobody pominul a my sme na podnet vtedajšieho riaditeľa Tranoscia rozmýšľali, ako by sme pomohli zaplniť medzeru v čítaní pre deti, zapríčinenú vojnou, čo by sme im dali nového, pekného, zábavného i poučného do rúk. Zhodli sme sa na tom, že v deťoch treba pestovať v súlade s národnou tradíciou lásku k prírode. V našom pláne na prvom mieste bola väčšia veršovaná rozprávka zo živej slovenskej prírody, ktorú sme sa neskôr rozhodli uskutočniť troma knižkami za sebou.“ Boli to známe knihy: Maroško a Medko a Maroško vo Vtáčikove, tretiu sa už nepodarilo vydať, ostala len v rukopise. Ústrednou postavou kníh bol chlapec Maroško, honelník zo salaša, ktorý prírodu pozná z vlastného pozorovania. Ako Imrich Majerský pokračuje: „Priateľovi Jankovi Hálovi bola postava Maroška blízka: bol to jeden k kŕdľa važeckých chlapcov, ktorých mal tak nesmierne rád.“

Jan Hála, Povedačky, 1951

 

Blízky vzťah Hálu k ilustrovaniu detských kníh pripomenula pred 50 timi rokmi aj jeho manželka Rina Hálová v liste, kde píše: „Sú to knižky výchovné, ktoré učia deti poznávať, aj milovať prírodu a život v nej. Janko pristupoval k ich ilustrácii s radosťou. Tešil sa, že môže urobiť deťom radosť svojimi obrázkami. Pre deti veľmi rád tvoril, lebo mal k nim vrelý vzťah a nerád videl, keď sa im dostala do rúk knižka, ktorá nebola po stránke ilustračnej alebo technickej starostlivo vybavená. Hovoril, že sa tým kazí vkus a správny pohľad dieťaťa na umenie. Pravda, najradšej mal svoje Važťančiatka.“

Svojimi kolorovanými kresbami tušom a akvarelom znásobil Hála hodnotu textu M. A. Jerského. Jednotlivé kresby sa stali neoddeliteľnou súčasťou deja, až miestami predurčili jeho pokračovanie, zastúpili slová, ilustrovali v texte nevypovedané. Voľba tohto typu ilustrácie detskej knihy bola vzácna, pre estetický vývin ako aj kultúrny rozhľad však veľmi dôležitá.

Okrem kníh pre deti, Hálove ilustrácie obohatili aj ďalšie publikácie: Podtatranská dedina, Zo života podtatranskej dediny, Pamiatka starého Važca či Pod Tatrami. Prostredníctvom svojich diel sa snažil priblížiť krásy podtatranskej prírody a Važca, ktorý tak miloval, že mu zostal verný celý život, až do samého konca z neho „päty nevytiahol“, ako o sebe napísal. Jeho maľby, kresby a ilustrácie zo zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa bývajú pravidelne počas letnej sezóny vystavené v Dome Jana Hálu vo Važci.

 

Zdroj: archív LGPMB

lgpmb-pr@vuczilina.sk

Marketing a PR Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa.

Komentáře